Ošetrovateľka Líza má tridsať rokov, ale netuší, ako vyzerá skutočný svet. Pozná ho len z lacných japonských románov pre ženy. Celé roky opatrovala nevládnu vdovu po japonskom veľvyslancovi. Dni a noci trávila zavretá v starom, rozpadávajúcom sa byte, len v spoločnosti ochrnutej stareny a svojho imaginárneho priateľa – ducha zosnulého speváka japonskej pop-music 50. rokov Toniho Taniho.
Jediný raz sa vybrala na vychádzku v deň svojich tridsiatych narodenín. A práve vtedy stará pani zomrela. Potom sa nebožtíci začali hromadiť. Prapodivnými, neuveriteľnými spôsobmi umierali všetci, ktorým sa popletená, naivná, zasnená Líza zapáčila.
Polícia ju považovala za rafinovanú vrahyňu. Líza však uverila, že je líščia víla z japonských mýtov. Žena, ktorá zabíja svojich milencov.
V najlepšej spoločnosti
Jean-Pierre Jeunet a Wes Anderson sú mená, s ktorými kritici i filmoví fanúšikovia najčastejšie spájajú dlhometrážny režiný debut známeho maďarského tvorcu cenených krátkych snímok Károlya Ujj Mészárosa Líza, líščia víla. Zaujímavé. Prečo všetci zabúdajú na Akiho Kaurismäkiho?
Veď najdôležitejšia mužská postava nielenže priamo cituje kaurismäkiovských múdrych stroskotancov, ale je aj znalcom a oddaným obdivovateľom „filmovej hudby z fínskych westernov“! Aj mnohé rozprávačské finesy sú parafrázami Kaurismäkiho filmového jazyka.
Samozrejme, Mészáros svojím debutom vzdáva hold Jeunetovej Amélii z Montmartru i Andersonovým podivnostiam Taká zvláštna rodinka či Život pod vodou, do istej miery i Grandhotel Budapešť. Ak by sme chceli sledovať korene líščej Lízy, skôr či neskôr by sme narazili na rôznorodé japonské bizarnosti, Quentina Dupieuxa (Fízli!), Karena Šachnazarova (Mesto Zero), Michela Gondryho (Náuka o snoch), Jaca van Dormaela (Toto le héros)... a niekde v kúte, no neprehliadnuteľní, by určite stáli Jarryho Tatko Ubu, Ionescova Plešivá speváčka, Beckettovi Vladimír a Estragon v dôvernom rozhovore s Kafkovým Jozefom K.
Keď Maďari budujú kapitalizmus
Dej sa odohráva kdesi na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch vo fiktívnom Maďarsku, kde sa buď komunisti nikdy nedostali k vláde, alebo ich povstalci v roku 1956 z krajiny vyprášili. Lenže kapitalizmus budujú s rovnakým zápalom ako reálni Maďari komunizmus.
V upadajúcom, ošarpanom hlavnom meste síce sú reštaurácie rýchleho občerstvenia, reklamy na Cosmopolitan i západné autá, ale obývajú ho podivne ľahostajní ľudia. Policajti majú parádne uniformy, ale rovnako prázdne hlavy. Iba podporučík Zoltán Zászlós, ktorý práve prišiel do centrály z okresu, verí, že Líza za smrť nápadníkov nemôže. A je odhodlaný to dokázať.
Szabolcs Bede Fazekas ho hrá ako poklonu Kaurismäkiho dvornému hercovi Mattimu Pellonpääovi. Hereckým stredobodom je Mónika Balsai v role Lízy, tiež s nádychom kaurismäkiovskej Kati Outinen. Sivú submisívnu myšku stvárňuje s pasiou rodenej klaunky, ale skvele zvláda i jej prerod na osudového vampa. Smiešna a dojímavá.
A to všetko v teatrálnej štylizácii, súzvučiacej s celým Mészárosovým rozprávaním. Neprekvapí, že japonského ducha Toniho Taniho si zahral David Sakurai pôvodom z Kodane, veď radodajnú susedu Inge zasa stvárnila Agi Gubíková.
Líza, líščia víla. (zdroj: ASFK)
Líza, líščia víla. (zdroj: ASFK)Je to ako skvelý čaj s otcom
Japonská pop-music 50. rokov a hudba z fínskych westernov. Budapešť spred pol storočia a kapitalizmus. Kapor s javorovým sirupom. Melónová polievka s jarnou cibuľkou. Čaj s octom. Šťastie podľa japonských šestákových románov pre ženy. Alebo podľa Cosmopolitanu. Károly Ujj Mészáros všetky výstredné, bláznivé, bizarné, absurdné protikladné farby, vône a chute dokázal brilantne zložiť do jednoliateho celku.
Vyhol sa samoúčelnej exhibícii, egocentrickej vážnosti i lacnému humoru. Líza, líščia víla nie je film určený pre všetkých. No ak zistíte, že vám chutí, Levan Polkku a Toniho Dansu dansu z uší len tak ľahko nedostanete.
