On je nevyliečený hipík, ona čerstvo nakazená workoholička. Vzájomná komunikácia: takmer nemožná. Od mája však bez výnimky dobýjajú svetové kiná, priazeň divákov aj kritikov. Nemecká komédia o vzťahu medzi otcom a dcérou Toni Erdman teraz ešte aj získala v ťažkej konkurencii prestížnu Európsku filmovú cenu a bude veľkým favoritom na cudzojazyčného Oscara.
Zhrnuli sme dôvody, prečo sa práve ona stala udalosťou sezóny.
1. Trefnosť
Toni Erdman zvíťazil, pretože režisérka Maren Ade urobila celkom jednoduchú vec: Nakrútila film o tom, čo mala pod nosom. Hoci je už rok 2016, nikto si to nevšimol: že stále dokonalejšie formy globalizácie z nás robia spoločenské monštrá.
Hrdinkou je filmu je mladá dáma z Berlína, ktorá prepadla kariére v nadnárodnej firme. Jeden rok je v Ázii, druhý v Amerike, teraz jej práve vyšla Bukurešť. Má toľko práce, že ani na babičkinej oslave sa nemôže dlhšie zdržať, čo nejde do hlavy jej otcovi, ktorý sa pre žiadneho zamestnávateľa v živote nemusel tak veľmi obetovať. Až si raz otec zbalí malý kufrík, odcestuje do Rumunska a zaklope na jej dvere. Chce konečne vedieť, čo tam robí a inkognito sledovať jej okolie. Nasadí si umelé zuby a vydáva sa za kariérneho kouča Toniho Erdmanna.
2. Presnosť
To, o čom Maren Ade vo filme rozpráva, je dokonalo odpozorované. Film Toni Erdman je preto obrazom toho, ako sa mení typ našej práce. Mení sa aj počet hodín, ktoré v nej trávime, aj jazyk a spôsob, ako o nej rozprávame. Všade okolo nás znie nezmyselný, akýsi korporátny jazyk, ktorý prevalcuje každú individualitu. Ešte horšie. Kto ho nepoužíva, ten sa stáva v očiach tých druhých smiešnym outsiderom. Aj z inteligentného a vzdelaného človeka sa raz-dva môže stať blázon.
3. Úprimnosť
Súčasťou tohto moderného príbehu je generačný konflikt. Že generácia hippies mala iné predstavy o živote ako generácia manažérov z nadnárodných spoločností, je celkom prirodzené. V tomto prípade však dosiahol také rozmery, že znemožňuje akúkoľvek komunikáciu medzi dcérou a otcom.
Režisérka, ktorá sa vekom približuje svojej filmovej hrdinke, o tom celkom úprimne rozpráva.
Neurobiť chybu, nesklamať šéfa, udržať si priazeň kolegov, aby bolo s kým chodiť do nočných klubov za relaxom, to sú úlohy, ktoré mladé dievča privádzajú do stavu permanentného napätia. Všetky svoje sily venuje tomu, aby sa zapáčila svetu, o ktorý vlastne nestojí, že jej už nezostávajú sily na to, aby zodpovedala - možno naivné - ale správne otázky svojho otca.
Dcéra neprejavuje veľkú radosť, keď ju otec príde pozrieť do práce. (zdroj: OUTNOW)
Otec v prezlečení za kariérneho kouča. (zdroj: OUTNOW)4. Komplexnosť
Toni Erdmann má rozbeh šarmantnej komédie, no postupne sa mení na citlivý osobný príbeh, ktorý prejde všetkými štádiami klasickej dramatickej stavby. Hlavnú hrdinku prítomnosť otca v Bukurešti rozčuľuje, má pocit, že jej medzi šéfmi a kolegami robí svojím žoviálnym vystupovaním hanbu. Keď sa však pohádajú a odoženie ho preč, pocíti, ako veľmi ich konfliktnosť ich vzťahu trápi. Stále stojí o jeho lásku, sama je plná lásky k nemu, len ju nedokáže uvoľniť a dať jej vo svojom živote prioritu.
5. Nepredvídateľnosť
Európska filmová cena sa do rúk nemeckej režisérky dostala napriek tomu, že o ňu bojovali veľmi silní konkurenti. Ken Loach nakrútil silnú drámu Ja Daniel Blake, Paul Verhoeven výstrednú a originálnu komédiu Elle, Pedro Almodóvar mal Julietu a Cristian Mungiu pokračoval v demaskovaní postkomunistickej rumunskej spoločnosti vo filme Maturita. Že boli nominovaní, nebolo prekvapivé ani pri jednom z nich.
Režisérka Maren Ade s cenou. (zdroj: TASR/AP)Sila filmu Toni Erdmann je však možno práve v tom, aký bol nenápadný. Do súťaže v Cannes, kde mal v máji premiéru, vstúpil bez fanfár aj bez veľkých hviezd v titulkovej listine. Dalo sa od neho čakať všetko a zároveň aj nič. Nakoniec diváci videli príbeh, ktorý ich previedol rozmanitými a pritom hlbokými emóciami od smiechu cez plač až po oslobodzujúcu radosť.
Kritici Maren Adeovej vyčítali, že celkom neustriehla dĺžku filmu (má 162 minút) a že doň mohla viac dramaturgicky zasiahnuť.
Ona sa radšej nechala viesť intuíciou, osobnými skúsenosťami a slobodným prúdom emócií, a dobre urobila.
