Ktovie, čo by dnes robil Július Koller s papierovými novinami, keby žil. Práca s nimi bola jednou z jeho dôležitých tematických oblastí. Boli súčasťou jeho širokého masmediálneho archívu, cez ktorý skladal svoj umelecký, ľudský a občiansky postoj. Vznikol z neho veľký atlas vizuálnej scény socializmu.
O tom, že sa dá stále čítať veľmi aktuálne, vedia v londýnskej Tate Modern Gallery, v parížskom Centre Pompidou aj v iných prestížnych galériách, kde je jeho dielo zastúpené. V celej šírke jeho osobitého kozmosu ho teraz predstavuje výstava One Man Anti Show vo viedenskej galérii Mumok.
Július Koller, U.F.O.-naut J.K. (U.F.O.), 1989, č/b fotografia, courtesy (zdroj: FOTO - Květoslava Fulierová, Bratislava)
Július Koller, Re-Klamy (U.F.O.), 1981, dekoláž na papieri. (zdroj: FOTO - GALÉRIA MARTIN JANDA, VIEDEŇ)Žiadne psycho, skôr observatórium
Július Koller v minulosti noviny neúnavne rešeršoval. Rutinný zber mu poskytovali československé, maďarské, poľské, sovietske, nemecké, a ak sa podarilo aj francúzske periodiká.
Každý deň obchádzal novinové stánky a kupoval všetko, čo bolo dostupné, aby informácie, ktoré našiel, následne preskupoval, nanovo zvýznamňoval a posúval do nových rovín.
Ako by sa ho dnes týkala informačná vojna sociálnych sietí, ktorá tlačené médiá takmer úplne vysunula na okraj? Je to paradox, ale práve v jeho prípade si s tým nemusíme lámať hlavu.
Július Koller, Univerzálny Futurologický Otáznik (U.F.O.) 1978, č/b fotografia (zdroj: FOTO - ZBIERKA KONTAKT, VIEDEŇ)„Bolo by dosť ľahké pozerať sa naňho ako na obsesívneho, psychotického človeka. Skôr ako takýto typ bol Július Koller observátor, zameraný na toky informácií a na snahu odkrývať, čo za nimi je,“ hovorí kurátor Daniel Grúň.
