Tento román vyzerá ako hra. Hneď od prvých strán sa viac podobá na dokumentárny príbeh z histórie vedy ako na fiktívne rozprávanie. Na začiatku stojí agentúrna správa AP, predslov Dr. Kuboderu, ktorý uvádza pamäti laureáta Nobelovej ceny, uznávaného imunológa Dr. Perinu. K tomu sú pripojené priebežné poznámky pod čiarou s odkazmi na vedecké pramene to potvrdzujú.
Pri čítaní knihy Lesní ľudia od Hanya Yanagihara (vyšla v Slovarte v preklade Dariny Zaicovej) človek uteká gúgliť, lebo hoci môže byť relatívne rozhľadený, na tohto nobelovca si akosi nespomína. A ešte to slovansky (slovensky?) znejúce priezvisko...
Vygúgli však prekvapujúce súvislosti. Príbeh, za ktorý si Hanya Yanagihara vyslúžila až postup do finále Bookerovej ceny, je voľne inšpirovaný životným osudom Daniela Carletona Gajdušeka.
Čo vám vraví meno Gajdúšek?
Syn prisťahovalcov zo Smrdákov získal v roku 1976 Nobelovu cenu za výskum degeneratívnej choroby kuru spozorovanej medzi domorodcami v Novej Guinei. Zistil, že choroba sa prenášala rituálnou konzumáciou mozgov príbuzných. O dvadsať rokov neskôr sa však Gajdúšek, žiaľ, „preslávil“ niečím iným.
Počas výskumných ciest priviezol domov do Spojených štátov 56 detí (prevažne chlapcov), ktorým venoval zabezpečenie a vzdelanie. Niekoľkí z nich ho obvinili zo sexuálneho obťažovania, a tak záver života strávil vo väzení a potom (preventívne) v severnej Európe.
Románový príbeh doktora Perinu sa na Gajdušekov v mnohom podobá. V medicínskom výskume na vzdialenom ostrove v Tichom oceáne sa však objavuje dramatickejšie zápletka.
Hanya Yanagihara je americká spisovateľka havajsko-kórejského pôvodu. (zdroj: SLOVART)Nesmrteľnosť bez civilizácie
Perina spolu s antropológom Tallentom objavil malé spoločenstvo ľudí, ktorí sú veľmi starí. Mentálne upadnutí, ale fyzicky v šokujúco dobrom stave. Klasický motív elixíru nesmrteľnosti tu má podobu mäsa z korytnačiek, domorodci ho chytajú v blízkom jazere.
Stretnutie s prípadným zdrojom dlhovekosti otvára morálne, kultúrne i praktické dilemy. Vedecky motivované hľadanie prináša nechcené dôsledky. Ostrov začnú okupovať farmaceutické firmy a k tomu sa vracia otázka: Naozaj chceme žiť tak dlho? Dementní, so skleneným pohľadom, a so zdravými orgánmi? Nezískame namiesto šťastného zázraku len prekliatie?
Yanagihara vo svojom oceňovanom debute pri opisoch života v džungli hýri farbami (v štýle obálky). Vedci sa predierajú fascinujúcim svetom lesných ľudí, živočíchov, všakovakých plodov, kvetín, červov, štiav, vôní a zápachov. A totálnej absencie civilizácie. Rozhodujú sa medzi imperiálnym pokušením opovrhnúť primitívnym kmeňom, využiť ho pre vlastné ambície alebo ho pokorne akceptovať.
Kým vyhoria hviezdy
Doktor Perina je prototypom vnútorne rozdeleného vedca. Genialita je tak dvojznačná. Nemá čas na emócie, ale tie ho nakoniec dobehnú v tej najmenej prijateľnej podobe. „Hľadáme, zatiaľ čo okolo nás sa svet rodí, žije i zomiera a hviezdy sa pomaly spaľujú do tla.“
Román Lesní ľudia spája v sebe veľmi umným spôsobom čitateľom najviac cenené ingrediencie. Ide o fikciu premostenú s realitou. Nechýba poznávanie nového. K tomu sa pridáva pútavé rozprávanie, exotické kulisy, do detailu premyslená dokumentárna mystifikácia a inteligentné otázky.
Autor je publicista
