Neznášame negatívne správy, ale aj tak ich pozeráme. Prečo?

Smrť na cestách. Staršia žena zomrela na mieste spolujazdca, dochôdkyňa na priechode a muž po zrážke s kamiónom. Hanba na autobusovej stanici. Starší Kysučan onanoval medzi stánkami nad pornografiou.

Ak ste si v pondelok zapli Krimi noviny, dostali ste hneď v úvode takúto nádielku. Krátke vety, napínavé titulky reportáží, snaha vzbudiť strach. Tak vyzerajú správy nejednej televízie. Ich sledovanosť už dlhodobo presahuje pol milióna divákov, niekedy aj viac. Prečo záujem o nepríjemné správy neklesá, aj keď medzi ľuďmi často zaznieva, že televízne noviny sú príliš negatívne? Práve preto, lebo sú negatívne.

Vajce alebo sliepka?

Pýtať sa, či televízie prinášajú negatívne správy, pretože diváci majú o ne záujem, alebo ich ľudia sledujú preto, lebo nemajú na výber, je ako otázka o vajci a sliepke. Čo bolo skôr? Podľa odborníkov bol prvý náš záujem o negatívne správy.

„Zrejme to súvisí s evolúciou, keď sme si kedysi bez televízorov a bulvárnych časopisov hovorili o tom, čo hrozné sme zažili. U počúvajúcich to vzbudilo záujem, pretože sa z toho mohli poučiť a podobnému nebezpečenstvu sa nabudúce vyhnúť,“ myslí si psychiater Jozef Hašto.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Existuje aj druhá možnosť, prečo nás negatívne správy bavia. Nemecký psychológ a psychiater Borwin Bandelow špecializujúci sa na výskum strachu povedal v rozhovore pre český Newsweek, že pozeranie detektívok v nás síce vzbudzuje strach, no keď páchateľa chytia, svet je znovu v poriadku. Vtedy sa v našom mozgu vyplavia pozitívne hormóny endorfíny. To isté platí aj v prípade správ.