Pustili ste sa do odvážneho projektu – založili ste v Bratislave kabaret. Čo to prináša?
Je to malý kabaretný klub, ale je na ňom roboty ako na kostole. Pretože nejde len o predstavenia, šou, koncerty, o tvorbu a neustálu komunikáciu s mnohými zainteresovanými, ale aj o chod celého nočného klubu. Nič náročnejšie som v živote nerobila, ale som obklopená úžasnými a šikovnými ľuďmi.
Kde sa vzala myšlienka založiť si vlastný kabaret?
Vždy som po tom túžila. Po mieste, kde sa zastaví čas, kde ľudia na chvíľku uniknú realite, uvoľnia sa, kde zažijú niečo, čo ich inšpiruje. Nepredstavovala som si kabaret len ako nejakú politickú satiru alebo prípadne striptízový klub, ale niečo medzitým. Miesto, kam prídu ľudia pekne oblečení, kde je to sexy, farebné, veselé aj vážne, odvážne a provokatívne v témach alebo v ich spracovaní. Je mi blízke kombinovanie žánrov, balansovanie na hrane. Pripravujeme rôzne tematické noci typu autorských kabaretných šou, hudobné, komediálne a noci plné prekvapení. Snažíme sa prinášať niečo nové alebo aj staré, ale v novom šate.
Bol impulzom aj fakt, že niečo podobné na našej scéne doteraz chýbalo?
Je to diera na trhu, ale ľudia si zároveň pod tým nevedia nič predstaviť, tak chvíľu trvá, kým naberú odvahu ísť sa pozrieť. Väčšina ide úplne bez očakávania a nakoniec sú veľmi prekvapení. Hovorím, veď ste nič nečakali! A oni že, ale toto už vôbec nie. Je to akoby nová forma starého žánru. Interaktívna, nepredvídateľná, estetická… Ľudí sa to dotýka, ide to pod kožu. Často prídu tvrdí obozretní, a na konci večera sú roztopení. Funguje to.
Už veľmi dlho som to chcela spraviť. Ale vždy sa to skomplikovalo. Pred rokom som bola v Amerike, vrátila som sa plná inšpirácie, zrazu mi niekto ponúkol priestor a postupne sa mi začali ozývať ľudia, že by do toho išli. Samo si to našlo cestu. Asi prišiel správny čas. Myslím, že táto doba potrebuje kabaret.

Nie je takýto záväzok v kontraste s vaším dobrodružným a slobodným duchom?
To ste trafili. Občas s tým bojujem. Ale viem, že by som si vyčítala, keby som to nikdy neskúsila. Vždy som chcela mať cabaret, alebo v ňom aspoň vystupovať. Ale nikto sa tu tomu nevenuje v štýle, aký mi vyhovuje. Musím byť priekopník. Je to asi moja cesta. Slobody som mala vždy v živote dosť, aj toto bolo moje slobodné rozhodnutie. Bolo by úžasné to rozbehnúť do takej miery, že sa ešte viac oslobodím. Nerobila som to len pre seba, chcem dať príležitosť aj iným ľuďom, ktorí sa chcú prejaviť. Azda ma niekto potom zastúpi. Ale zatiaľ vládzem. Okrem toho, kabaret v podstate prináša hlavne slobodu. Je to dôležité, aj keď je to momentálne na úkor tej mojej osobnej.