Už je ich len deväť. Americká filmová akadémia zúžila počet filmov, ktoré môžu súťažiť o Oscara v cudzojazyčnej kategórii. Ešte stále nevieme, ktorých päť filmov si vyberie do záverečnej nominácie - to nám povie až o mesiac, no už teraz trochu svojím výberom viaceré krajiny, kritikov aj filmových fanúšikov pobúrila. Isté filmy v jej zozname chýbajú, iné sa zdajú navyše.
Logické. Do algoritmu jej rozhodovania nie je ľahké nahliadnuť, nikto presne nevie, aká kombinácia konzervatívnych, progresívnych, starších či politicky zameraných členov v akadémii sedí.
Napriek tomu má každý rok víťazný film istú logiku. Preto sme sa deväť nominovaných filmov pokúsili usporiadať podľa toho, aké šance v tomto deväťmestnom zoskupení na Oscara majú.
1. Rusko: Raj
réžia: Andrej Končalovskij
Slovenskej produkčnej spoločnosti, ktorá chystá film o Alexandrovi Dubčekovi, by sa Oscar pre ruského režiséra nesporne hodil. Pretože on drámu s pracovným názvom Človek s ľudskou tvárou bude režírovať.
Končalovskij je klasik a veľká osobnosť svetovej kinematografie a to sa prejavilo aj teraz, keď nakrútil film Raj. V čiernobielej, napoly surreálnej a napoly dokumentárnej atmosfére vyrozprával príbeh ruskej emigrantky a členky francúzskeho odboja, ktorá sa v koncentračnom tábore stretne s bývalou láskou - vo funkcii vysoko postaveného nemeckého dôstojníka. Veľkou nevýhodou Končalovského však je, že o holokauste bol aj maďarský film Saulov syn, ktorý cudzojazyčného Oscara získal vlani.
2. Irán: Podomový obchodník
réžia: Asghar Farhadi
Iránsky režisér je majster detektívnych príbehov. Ak sú však v jeho filmoch zločinci, ich priestupkom zvyčajne bývajú len morálne zlyhania. Farhahadi nemá záujem dospieť vo svojich filmoch ku kriminalistickému vyriešeniu prípadu, naopak, vždy pripomína, že vyniesť súd nad omylným človekom je vo svete, ktorý komlikujú náboženské normy, tradície, chudoba či neistota, takmer nemožné.
Na festivale v Cannes získal za film Podomový obchodník cenu za scenár, Shahaba Hosseiniho vyhlásili za najlepšieho herca, no Oscar by bol prekvapením. Farhadi ho získal pred šiestimi rokmi za drámu Rozchod Nadera a Simin, ktorá bola ešte lepšia.
3. Švédsko: Muž menom Ove
réžia: Hannes Holm
Už pomaly dvadsať rokov švédski filmári tvrdo pracujú na tom, aby svetu dokázali, že švédska kinematografia sa nerovná Ingmar Bergman a že život vo Švédsku sa nerovná nevyliečiteľnej depresii. Sviežimi filmami s oslobodzujúcou dávkou úprimnosti vzápätí svojej krajine zabezpečili obdiv a popularitu.
Medzi švédskymi filmármi sú aj takí, čo radi experimentujú tak veľmi, že polovica sveta sa nechytá, film Muž menom Ove však nie je taký prípad. Príbehy o zatrpknutých chlapoch, čo v starobe rezignovali na radosť zo života a prebudili sa až príchodom nového suseda alebo priateľa, však vedia nakrútiť aj v Hollywoode. Ak by chceli akademici takýto film oceniť, nemuseli by mať na to špeciálnu cudzojazyčnú kategóriu.
4. Nórsko: Kráľova voľba
réžia: Erik Poppe
Počas druhej svetovej vojny mali Nóri vysoko postaveného dôstojníka, ktorý ochotne pristúpil ku kolaborácii s nemeckými fašistami. Volal sa Vidkun Quisling. Jeho priezvisko vzápätí nabralo všeobecný význam, Nóri ho dodnes používajú ako synonymum slova zradca.
Filmom Kráľova voľba však ponúkajú svetu opačný príbeh.
