Prečo majú Drobci veľké hlavy? O novom večerníčku porozprávala animátorka

Ben a Tom sú dvaja výmyselníci, nezbedné postavičky, ktoré ste stvorili. Ako vzniká podoba kreslenej postavy? Bol od začiatku zámer vytvoriť Drobcov hlavatých?

Keďže sme sa rozhodli vytvoriť rozprávky pre škôlkarov, vychádzali sme z postavy hlavonožca. Každé dieťa nakreslí najprv veľkú hlavu a pod ňu drobné jednoduché paličky ako telo. Hlavonožec sa prirodzene objaví v istej fáze vývoja detskej kresby. Pre deti v tomto veku je najdôležitejšia hlava, ostatné ako keby bola pridružená záležitosť. Bol to počiatočný nápad a veru, bojujeme s tým celú výrobu.

V akom zmysle?

V scenári máme síce napísané, že chlapec urobí mlynské kolo, ibaže ako ho s takou veľkou hlavou spraviť? Vyriešili sme to saltom. V inej časti zas chalani potrebovali motorkárske prilby. Radšej sme ich nakreslili len menšie, asi ako kúpacie čiapky, pretože prilbami by sa hlavy ešte o dve čísla zväčšili. Chalani majú v každom diele iné čapice. Akú čapicu si nasadia, takú hru sa začínajú hrať. Keď si dajú kuchársku, budú variť, keď robotnícku, budú stavať.

Aký dlhý časový úsek prejde od námetu po hotový kreslený večerníček?

Námet sa rodí dlho. V tomto prípade vychádzal z krátkeho animovaného filmu Kto je tam?. Moje ideály mladej animátorky boli také, že si nakoncipujem projekt, urobím krátky film a z neho bude možné vyrábať seriál. Vznikol síce už v roku 2010 a zaujal divákov aj porotu na rôznych festivaloch, no cesta k seriálu bola napokon zložitejšia.

O čom film bol?

O týchto dvoch chlapcoch a o ich strachu z neznámeho. Vyrobený bol ešte technológiou papierikovej animácie. Všetky dieliky boli naozaj vystrihnuté z papiera. Či už zreničky očí, alebo všetky ďalšie plôšky sa v papierikovej animácii posúvajú pinzetou. Ide o skutočnú ručnú animáciu pod kamerou. Seriál Drobci je už vyrobený digitálne, všetko namaľované a nafotené je následne upravované v animačnom softvéri, aby sa postavy vo výsledku hýbali. Nemyslím si, že pre diváka sú to postrehnuteľné a veľké rozdiely, ale animovať seriál ručne už dnes nie je únosné.

Prečo práve dvaja chlapci? Ako nápad vznikol?

Veľmi jednoducho. Animátorke, teda mne, sa narodili dvaja synovia. Aj keď zvolí rodič pri oboch vo výchove úlne rovnaký prístup, skôr či neskôr zistí, že doma mu vyrastajú dve úplne odlišné bytosti. Šokujúca skúsenosť. Ľudská jedinečnosť je očarujúca. Poznanie, že ľudská bytosť sa neformuje len tým, čo do výchovy vloží rodič, ale že deti si už so sebou prinášajú rozdielny temperament, je fascinujúce. Medzi mojimi synmi je vekový rozdiel jeden a pol roka. Kým jeden je tvor pokojný, druhý prišiel na svet ako hyperaktívne klbko. Odrazu máte doma dvojicu, ktorá je diametrálne odlišná a rodič je so situáciou každodenne konfrontovaný. Ak sa k tomu priráta aj malý vekový rozdiel a fakt, že kým jeden už stavia, druhý dokáže ešte len búrať, tak má animátor priamo pred očami permanentný zdroj inšpirácie.