Odišla z Chorvátska dva roky po vypuknutí vojny, pretože sa nechcela zúčastňovať toho, čo nazvala kultúrou lží. Ostro kritizovala nacionalizmus a vojnu ako takú a robí to stále. Nepotrebuje súcit, aj keď o svojom postavení spisovateľky v exile hovorí ako o diagnóze. DUBRAVKA UGREŠIĆ. V slovenčine jej začiatkom budúceho roka vychádza kniha esejí Európa v sépiovej.
V deväťdesiatych rokoch ste odišli do Amsterdamu. Prečo tam?
"Cítila som sa tam veľmi vítaná. Vydavatelia sa zaujímali o moje knihy a noviny o moje články. Dnes to tak už nie je."
Čo sa zmenilo?
"Neviem presne, možno sa vymenili ľudia v novinách, už tam nie je taká atmosféra, ako predtým."
Možno sa pominula solidarita s ľuďmi, čo utekali pred vojnou v Juhoslávii...
"Ja som ale nespadala do žiadnej kategórie, ktorú by rozpoznávali úrady, nebola som utečenkyňa. A po piatich rokoch, čo som si predlžovala víza, som sa musela rozhodnúť, či chcem stály pobyt alebo občianstvo."
Učili ste v Amsterdame len jeden rok...
"Veľmi rýchlo som si uvedomila, aké beznádejné je učiť traumatizovaných dospelých. Študenti boli Bosniaci, Chorváti, Srbi, jedna Slovinka, pár ľudí z Macedónska. Nikto v týchto krajinách sa nezaujímal, koľko ľudí odišlo, neexistujú žiadne štatistiky. Nikoho nezaujímali, pretože odišli."
Aké to je to potom vracať sa za príbuznými?
"Úžasne je to opísané v knihe Milana Kunderu Ignorance. Je to príbeh o žene, ktorá emigrovala do Francúzska. Navštívi svoje rodisko a s radosťou sa stretne s priateľkami. Objedná víno a chce sa pochváliť, že vie rozpoznať dobré víno. Ale dievčatá odmietnu a objednajú si pivo. A nikto sa jej nepýta, ako sa má. Je to akt pomsty za to, že je preč."
Ako ste sa dívali na minuloročné správy o utečeneckej kríze?
"Viete, utečenci sú hodnotovým testom. Správali sme sa ako svorka, ktorá nechce, aby ktosi prišiel a hrýzol našu trávu. Aby ste to pochopili, musíte zažiť veľké nešťastie."
Čo tým myslíte?
"Porozprávam to na príklade filmu L'America. Videla som ho v kine v New Yorku a plakala som, možno jediná v kine. Pretože som chápala, čo to znamená. Príbeh je z čias po páde komunizmu. Taliansky podnikateľ, vlastne špekulant, dostane grant, aby založil podnik v Albánsku. Pošle tam svojho šoféra. Ten nájde senilného Taliana žijúceho v Albánsku, ktorý má byť riaditeľom tohto falošného podniku."
Čo sa udeje?
