Na kontinente sa ich objavili státisíce, a pritom sa nestihli stať literárnymi hrdinami. Nebol čas. Stále ide predovšetkým o prežitie. A o ochotu tých, ktorí im majú otvoriť dvere.
Marek Šindelka v knižnom príbehu dvoch bratov putujúcich Európou ukazuje, že napriek politickej a ideologickej chúlostivosti je v strede základná existenciálna skúsenosť človeka na hranici medzi prežitím a zánikom.
Šindelka je český básnik a prozaik, stihol už napísať iný debutový román a oceňované poviedkové súbory. Tentoraz v knihe Únava materiálu (Odeon 2016) rozpráva prostý príbeh. V úsečných vetách nenájdete ani jedno písmeno na ozdobu.
Chýbajú aj presnejšie časové alebo priestorové súradnice. Isté je len to, že príbeh je aktuálny. A stále sa opakuje v nových verziách.
Spoločná skúsenosť únavy materiálu
Dospievajúci chlapec zanechal za sebou doničenú vlasť a smeruje na sever Európy. Tam sa má stretnúť so starším bratom, posledným blízkym človekom. Mrazivá krajina je proti nemu. Nemá čo jesť. Nemá telefón, a tak prišiel o mapu, svetlo aj ľudský hlas. Blúdi perifériami miest, tmavými lesmi, nákladnými stanicami i priemyselnými areálmi ovládanými počítačmi a robotmi.
Na striedačku je postupne vyrozprávaná aj nevyspytateľná a životu nebezpečná cesta jeho brata. Odkrýva sa svet prevádzačov, záchytných táborov a migračných úradníkov. Kontinent je prepletený tisíckami trajektórií, po ktorých ľudia „bežia o život“.
Stačí niekoľko strán Šindelkovho románu a čitateľ rýchlo pochopí zmysel jeho názvu. Únava materiálu je presnou metaforou zraniteľného ľudského tela. Bez ohľadu na otvorené či zabarikádované hranice a politické rozhodnutia sa každý jeden utečenec vlečie kontinentom vykorenený. Je redukovaný na materiál.
