Mať zázračný nos nie je jednoduché. Na slnku sa deformuje, musia vás obskakovať s vejárom a slnečníkom ako herečku s maniermi. O tom, ako prebiehalo nakrúcanie vianočnej rozprávky Zázračný nos, rozpráva Kristína Kanátová, nová slovenská princezná.
Ako by ste opísali vašu princeznú Dianu?
Nie je to klasická princezná. Má zvedavého a dobrodružného ducha. Od detstva je vychovávaná veľmi prísne, čo má presne opačný účinok, ako by si jej otec kráľ želal. Nemôže medzi ľudí, jedinou spriaznenou dušou je pestúnka, ktorá jej nahrádza matku, pretože kráľ už desať rokov drží smútok za zosnulou manželkou. Diana s pestúnkou sú jediné osoby na zámku, ktoré sa neboja rebélie.
Čo vám bolo na nej najbližšie?
Že sa nebojí ísť proti prísnym rozkazom, s ktorými vnútorne nesúhlasí. Najviac ma však fascinovalo, že ju dej zaviedol do sveta voňavkárskeho remesla, pretože výroba parfumov je aj moje súkromná záľuba. Vyrábam domácu prírodnú kozmetiku, riešim, tak ako v rozprávke, zber byliniek, robím experimenty a keď som sa počas nakrúcania ocitla pri bankách, kadičkách, horákoch a flakónikoch, bola som nadšená.
Aj ste sa niečo nové naučili?
Myslím, že v skutočnosti toho viem viac ako princezná Diana. Ale zo strany autorov bola veľká snaha o autentickosť a výrobné procesy prispôsobili danej dobe. Dej sa odohráva v neskorom baroku a vtedy sa používali úplne iné zariadenia. Bolo pre mňa nové a zaujímavé vidieť, ako sa v minulosti voňavky vyrábali.
Užili ste si aj barokové opulentné róby?
Moja postava nosila väčšinou obyčajné, otrhané a zafúľané šaty. Tie boli na rozdiel od princezniných rób, ktoré som nosila na zámku, veľmi pohodlné, cítila som sa v nich ako v domácom oblečení. Na zámku som bola stiahnutá v korzete, mala som široké vystužené sukne a po niekoľkých hodinách nakrúcania sme to aj s kolegyňami výrazne cítili na chrbtici.
Nakrúcanie rozprávky Zázračný nos. (zdroj: Filmpark/RTVS)V čom bol kostým nepohodlný?
Kostýmy samy osebe neboli nepohodlné, nepríjemné bolo, že nás obmedzovali v pohybe. Keď dlhší čas sedíte, máte chuť natiahnuť sa, zhrbiť sa, jednoducho zmeniť polohu, urobiť si akýsi strečing. A to vám korzet neumožňuje. Stále som bola extrémne vystretá, v neustálom napätí. Ale asi sa na to dá zvyknúť, pretože ku koncu nakrúcania som si uvedomila, že mi už nerobí problém, mať ho oblečený.
Barokové ženy, čo sa týka módy, to nemali jednoduché.
To, čo sme nosili v rozprávke, bol podľa mňa len slabý odvar toho, čo museli ženy v tých časoch dodržiavať v obliekaní. Neviem, či to držanie tela v korzetoch bolo prirodzené a zdraviu prospešné. Počas nakrúcania som však zistila, že sa vďaka nemu dá ľahko schudnúť. Ak som sa počas prestávky nestíhala prezliecť a išla som na obed v korzete, mala som taký stiahnutý žalúdok a všetky vnútornosti, že som nedokázala ani jesť. Ani hlad som necítila. Potom som si už len všimla, že je zo dňa na deň voľnejší a musia mi ho čoraz viac sťahovať.
