Obdobie za železnou oponou produkovalo v Československu hudobníkov, ktorí po jej páde mohli nadväzovať na to, čo vytvorili v síce chaotických, ale slobodných pomeroch.
Niektorí to zneužili, niektorí nezvládli alebo sa nenápadne vytratili, jedni robili ďalej to, čo predtým, iní svoju tvorbu zase popierali, a ostalo aj zopár tých, čo sústredene pracovali na kvalitatívnych a ľudských posunoch.
Jednou z najznámejších tvárí hudobnej brandže na Slovensku je už takmer pol storočia Janko Lehotský. Svoj najnovší album Moje mladšie ja vydal ešte začiatkom roka 2016, ostal však akosi zabudnutý.
Hoci v súčasnosti stojí ako jeho autor skôr v tieni muzikantov s dobrým marketingom či fungujúcich v centre záujmu trendových experimentov, vydal svojimi pesničkami, ktoré vznikali za posledných päť rokov, cenné svedectvo.
Je o tom, že hudobná tvorba má svoje limity a zákonitosti, ktoré v istých chvíľach netreba prekračovať. Nie preto, že sú overené, ale preto, že pomáhajú rozumieť estetike zrelosti.
S príznakmi minulosti
Janko Lehotský vo svojich deviatich pesničkách ponúkol profil muža, ktorý v sebe našiel modus vivendi. Cítiť z nich opätovnú radosť z tvorby a odvahu byť takým, ako ho jeho hudba s príznakmi jej všeobecnej minulosti určuje: farebným, rozprávkovým, svižným a dramatickým. Má váhu, ktorá zaňho hovorí, že sa tu nerobí falošný poplach.
Čochvíľa sedemdesiatročný spevák a skladateľ stál ako líder kapely Modus začiatkom 70. rokov pri základoch rockového formovania slovenskej populárnej hudby. Dnes by masová nostalgia za týmito časmi mohla jeho poslucháčov obťažovať, keby nebolo citeľné, že jeden z najväčších hitmakerov v Československu na sebe stále pracuje.
Dobrá správa
Po roku 1989 je to už jeho deviaty sólový album s pečaťou vžitých bluesových a soulových postupov a viac či menej výrazných baladických vrcholov. Na viacerých z nich dal ako skúsený autor hudby priestor mladým speváčkam, v ktorých cítil potenciál.
Po Jane Kirschner či Monike Hilmerovej sa na „jeho mladšom ja“ podieľa Barbora Švidraňová s výborne technicky aj osobnostne zvládnutou skladbou Dobrá správa.
Sviežu pesničkovú kolekciu s textami Vlada Krausza, Ruda Rusiňáka a Jozefa Urbana uzatvára dosiaľ nevydaná bonusová skladba Čas návratov z roku 1989 s textom Martina Sarvaša.
