Keď sa má dnes hovoriť o Sándorovi Petőfim ako o jednom z najväčších bojovníkov za slobodu Maďarov, treba sa pýtať na jeho identitu v európskych rozmeroch.
Meruôsme roky, keď na čele s francúzskymi revolucionármi vrela celá Európa, sa síce v súvislosti s hranicami dnešného Slovenska spájajú s celkom inými národnými hrdinami ako u maďarských susedov, ale dôležité sú veci, ktoré obe krajiny stále spájajú.
Prečo spomínať Sándora Petőfiho, keď máme Ľudovíta Štúra? Preto, lebo jazyk už dávno nie je nástrojom útlaku, ako to bolo v období národného obrodenia. Dnes môže byť slobodným prostriedkom, ako si navzájom vo všeličom porozumieť.
Od Felvidéku po Sedmohradsko
Možno by pre mnohých našincov stačilo pripomenúť šteklivú vedomosť, že Sándor Petőfi pôvodne pochádzal z čisto slovenskej rodiny a až neskôr, ako zapálený študent v túžbe písať básne, sa rozhodol byť Maďarom a bojovať za svoju identitu.
To je však v prípade talentovaného básnika, ktorého si ľud zamiloval od Felvidéku až po Sedmohradsko, stále málo.
Podstatné je povedať o ňom napríklad aj to, že jeho básnický štýl bol pochopiteľný, prístupný a ani vidiecky ľud, s ktorým mal živý kontakt, nemal problém porozumieť jeho veršom.
Pozoruhodné je tiež, že popri všetkej revolučnosti literárneho diela sa dnes Sándor Petőfi javí ako rozumný partner. Nedá sa síce vedieť, ako by to s jeho manželstvom dopadlo, keby bol žil dlhšie ako 26 rokov, isté však je, že popri sebe formoval ženu, ktorá ho nielen oddane ľúbila a podporovala, ale dokázala pri ňom rozvinúť svoj výnimočný literárny talent.
