Animovaný príbeh o zatúlaných psíkoch sme v kinách nevideli už takmer pol roka. Naposledy pod názvom Tajomstvá domácich maznáčikov. Aby naše deti nezačali trpieť abstinenčnými príznakmi, prichádza španielsko-kanadský film Ozzy – a vďaka nemu detváky môžu trpieť kadečím iným.
Lacná animácia, nízka kvalita
Animovaný film o zvieratkách ako parafráza väzenskej drámy na prvý pohľad vyzerá lákavo, no na druhý ani tie ďalšie už nie. Naivita, nedopovedanosť, neobratnosť a najmä záplava scenáristických i režijných chýb dospelých odradia. Deti si možno nebudú klásť nebezpečné otázky, prečo niektorí ľudia so psami komunikujú, a iní nie, prečo niektorí vedia, že psy tvoria vlastnú paralelnú civilizáciu, a iní o tom nemajú ani poňatia.
Nebudú sa pýtať, ako vzniklo psie väzenie, maskované ako luxusný hotel pre zvieratká, a prekážať im nebude ani to, že nikto z majiteľov stoviek ukradnutých psíkov nepátral po osude svojho miláčika. Lenže celkom určite im bude chýbať divácka skúsenosť so skutočnými väzenskými drámami, takže tento nosný nápad nijako neocenia.

Hoci rodinný dlhometrážny digitálne animovaný film Ozzy nie je čisto európsky, obsahuje v priam ukážkovej podobe všetky chyby a nedostatky európskych digitálnych animákov. Najnápadnejší je fatálny nedostatok financií. Náklady nepresiahli desať miliónov dolárov – a to je v tomto segmente hlboko pod nutným minimom.
Pretože sporiť sa dá na dramaturgoch, scenáristoch, režiséroch, dabingových hercoch a v krajnom prípade i na výtvarníkoch a reklame, ale „lacnejšiu“ digitálnu animáciu v dnešnom globalizovanom svete nájsť nemožno bez zmierenia sa s extrémne nízkou kvalitou.
Pri vzniku snímky sa však nedostatok financií obdivuhodne harmonicky snúbil s absenciou skúseností. Tri z piatich spoločností, ktoré film produkovali, Ozzym debutovali. Vrátane kanadskej Tangent Animation. A skutočne – takto zle nevyzeral ani vôbec prvý celovečerný digitálne animovaný film na svete – Toy Story spred 22 rokov!

Keď je najlepší zvuk
Dva malé lacné digitálne animované filmy, uvádzané vlani v našich kinách, dokazujú, že zaujímavé, zábavné animáky môžu vzniknúť aj za málo peňazí a bez skúseností. Americké Buchty a klobásy, nakrútené za necelých 20 miliónov, stoja na nápade, hravosti a bezuzdnom humore, no nízky rozpočet sa neodráža ani v obraze či animácii. Španielski Agenti Dementi sú na tom s nápaditosťou, hravosťou i vtipom o kus horšie, ale aj na nich sa pozerá celkom dobre.
Ozzy nás vracia o tri desaťročia nazad nielen technikou, ale i výtvarnými riešeniami, prácou s postavami a samotným príbehom, ktorý nemá potenciál a asi ani ambíciu zaujať detské, nieto dospelé publikum.
Scenár, dialógy a výtvarné návrhy vznikali v Španielsku, ale tiež bez potrebných zručností. Debutantmi boli aj režiséri Alberto Rodriguez a Nacho La Casa či scenárista Juan Ramón Ruiz de Somavía, so skúsenosťami len z tvorby nenáročných španielskych komediálnych televíznych seriálov.

Istú prax mal iba výtvarník Esteban Martín. V rôznych funkciách, najmä ako animátor, pracoval na španielskych animovaných filmoch Legenda o Cidovi, Príbeh o oslíkovi a Justin, malý veľký rytier. Pri príprave i samotnom nakrúcaní chýbala aspoň jedna skutočne tvorivá osobnosť, ktorá by projekt dokázala vytrhnúť zo sivého priemeru nenápaditosti, bezradnosti a rutiny.
Že výsledok neulahodil ani inokedy vďačnému iberskému publiku, dokazuje len jediná nominácia na španielsku národnú filmovú cenu Goya. Aj to za zvuk.