Žiaden novodobý objektív čosi také nedokáže a podobný štýl sa nedá rovnocenne vytvoriť ani softvérom na počítači. Hovoria tomu swirl efekt. V strede záberu vidíme krásne čistý a ostrý obraz, ktorý pri okrajoch vytvára mäkkú, akoby zatočenú kresbu. Fotografovaný objekt vďaka tomu plasticky vystúpi do popredia a ešte viac púta pozornosť.
To všetko vďaka vynálezu, ktorý aj v moderných časoch fotografi častujú prívlastkami parádny, magický či úchvatný. Nebyť matematika a univerzitného profesora Jozefa Maximiliána Petzvala, rodáka zo Spišskej Belej, fotografia by dnes nebola tým, čím je. Možno by sa dokonca jej vývoj uberal celkom iným smerom, alebo by ľudí po čase omrzela.
Veď koho by bavilo sedieť pred fotoaparátom pol hodiny bez pohnutia a čakať, či sa na citlivý materiál vôbec čosi súce otlačí? Či nevznikne len neostrá mazanica? Otázka ako stvorená pre muža, ktorého mozog takéto rébusy priam miloval.
Príbeh jeho otca
Keď sa koncom osemnásteho storočia Petzvalov otec, Ján Fridrich, potuloval naprieč Európou ako príležitostný komediant a všeumelec, nemohol tušiť, akým vedecky významným cvengom bude raz v Európe meno Petzval znieť.
Vo vesmíre dnes dokonca krúži planétka menom Petzval, na Mesiaci po ňom pomenovali kráter, na Antarktíde ľadovec a Petzvalovu ulicu nájdeme rovnako v Bratislave či Košiciach, ako aj v Budapešti, vo Viedni aj Berlíne.
Z Moravy Ján ušiel na potulky, aby sa vyhol vojenčine. Ale keď sa zahľadel do Susanny Kreutzmannovej, dcéry nemeckých prisťahovalcov, usadil sa a začal pôsobiť v Spišskej Belej ako učiteľ a organista.
Musel to byť nielen svetaznalý, ale aj duchaplný muž obdarovaný mnohými technickými a umeleckými talentmi. Hovoril viacerými európskymi jazykmi, hral na všetky hudobné nástroje, zostrojil a nechal si patentovať písací stroj Polygraph a tiež bicie hodiny. Svoje deti, troch synov a tri dcéry, rád všeličomu priúčal.
Traja králi Petzvali
Rodným domom synov Petzvalovcov sa stala budova školy v Belej. Chlapci sa Jánovi a Susanne narodili každý v iný rok, no všetci do jedného po Silvestri na Troch kráľov. Ako píše Milan Choma v publikácii Jozef Maximilián Petzval a Otto Baltazár Petzval, významní matematici zo Spišskej Belej: „V krátkom čase sa im akoby zázrakom vždy 6. januára narodili postupne traja synovia: Nestor Aemilianus (1804), Jozef Maximilián (1807), Otto Baltazár (1809). V rodisku ich často prezývali Traja králi Petzvali.“
Kým najstarší sa nedožil troch rokov, dvaja mladší prežili dlhý a úspešný život naplnený vedou a učiteľovaním.
