Hneď prvý záber filmu Pasažieri, v ktorom sa šírym vesmírom s hromovým dunením ženie obrovská kozmická loď krásne nezmyselných tvarov prezrádza, že neuvidíme vedeckú fantastiku. Žiadny hlbokomyseľný napínavý príbeh, postavený na vede a jej technických výdobytkoch, ale romantickú rozprávku o spiacej krásavici, zabalenú do sci-fi propriet.
Namiesto princa inžinier, namiesto princeznej spisovateľka, namiesto dobrého čarodejníka kapitán vesmírnej lode, namiesto zlej bosorky studený, neľútostný vesmír a namiesto lietajúcich jednorožcov komickí roboti všakovakých podôb.
Lenže tiež namiesto prírodných zákonov ľubovôľa autorov, namiesto studenej logiky horúce vášne, namiesto pôvabu myšlienok krásne obrazy. To nie je výčitka, veď scenárista Jon Spaihts (Prometheus, Čierna hodina, Doctor Strange) a režisér Morten Tyldum (Kód Enigmy, Lovci hláv) na nás neustále sprisahanecky požmurkávajú a robia všetko možné, aby sme ich výtvor nebrali vážne.
(zdroj: ITAfilm)Cesta za okrúhlym stolom
V bližšie neurčenej budúcnosti vesmírna loď vezie tisícky kolonistov na nový obývateľný svet v sústave vzdialenej hviezdy.
Pretože cesta má trvať 120 rokov, všetci sú v hibernizačnom spánku. Tridsať rokov po štarte sa však dvaja pasažieri predčasne prebudia – inžinier Jim (Chris Pratt) a krásna spisovateľka Aurora (Jennifer Lawrence). Jediný, kto im robí spoločnosť, je robotický barman Artuš (Michael Sheen). A celkom krátku chvíľu i kapitán (Laurence Fishburne). Loď sa, prirodzene, volá Avalon a o okrúhle stoly tu niet núdze.
