Vidieť pôvodný slovenský dramatický text na domácom divadelnom javisku je stále vzácnosťou, postaviť na ňom celú sezónu, to chce odvahu a guráž. Pred desiatimi rokmi to urobilo nitrianske Divadlo Andreja Bagara, keď prišlo s ojedinelým dramaturgickým konceptom a pod názvom Rodinné striebro uvádzalo počas celej sezóny inscenácie slovenských autorov.
Bol to výnimočný počin s veľkým diváckym aj kritickým ohlasom a dodal impulz aj Slovenskému národnému divadlu, aby sa pôvodnej tvorbe viac venovalo.
Prebiehajúca divadelná sezóna v Nitre si doslova vyžiadala návrat k tejto minulosti. Konceptom Made in Slovakia na ňu nadväzuje tím okolo umeleckého šéfa Svetozára Sprušanského, ktorý Rodinné striebro priniesol.
Dnes spoločne hľadajú v divadle odpovede na otázky, ako sa slovenská spoločnosť za desať rokov posunula. Po novembrovej premiére muzikálu Daniela Heviera a Gaba Dušíka Povolanie pápež prinášajú niekoľko zaujímavých titulov v svetových premiérach v rukopisoch výrazných slovenských aj zahraničných režisérov.
Laco Kerata: Dobro
Groteskná tragédia so zaručeným koncom
Metaforická, hyperbolická a groteskná mozaika o spoločenskom jave, ktorý sa už sprofanoval, neslúži nám, vysmievame sa mu, nemá žiadnu spoločenskú váhu a odozvu. Pojem „dobrý človek“ sa stal synonymom slabocha, nepriebojného, bezmocného vydedenca, priam hlupáka, ktorý žije svoj život v pomyselnej samotke sveta, medzi všetkými ostatnými „dravcami“ a špekulantmi vyššej kvality a hodnoty.
réžia: Svetozár Sprušanský
Táňa Kusá: Syna či dcéru?
Ľahkonohá komédia z prostredia ženských kúpeľov
Ako si splniť sen o dieťati, keď to nie je také celkom jednoduché? V ženských kúpeľoch uprostred hôr, kde muži majú prístup iba na priepustky v čase plodných dní, robia mladé aj zrelšie ženy všetko preto, aby mali dieťa. Naporúdzi im je miestny personál a mládenci z vedľajšej dediny, ktorí majú tiež svoje tajné plány. Smutno-groteskný kolorit dedinsko-kúpeľného života dopĺňajú ďalšie rázovité postavičky z liečebne.
réžia: Adriana Totíková
Miroslav Válek - Jan z Přítmí: Žltým včelám žlté slzy
Poézia Miroslava Válka
Rozporná osobnosť slovenskej kultúry 20. storočia - Miroslav Válek, zanechal po sebe vysoko cenenú básnickú tvorbu, ktorá podnecuje predstavivosť, uchvacuje zmysly aj intelekt. Najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej básnickej moderny 20. storočia je básnikom napätia a jeho tvorba patrí k umeleckým vrcholom modernej slovenskej poézie. Stane sa východiskom pre svojbytné javiskové vrstvenie dobre utajeného tvorcu Jana z Přítmí, ktorý prichádza z Moravy, aby poodkryl svet Válkových slov v nových scénických obrazoch.
réžia: Jan Z Přítmí
Mária Rázusová Martáková: Jánošík
Súčasná interpretácia mýtického príbehu
Vo výraznom autorskom uchopení známej legendy o zbojníkovi cítime hlbokú znalosť popredných dramatických diel iných európskych literatúr, ktoré známa autorka v minulosti preložila. Vznik ľudovej zbojníckej legendy je jasný: zúfalý, pánmi prenasledovaný nevoľník rozhodne sa pozdvihnúť zbraň, vzoprieť sa a za cenu najvyšších obetí doviesť svoj boj až do stavu slobody. Zásadný autorský vklad Rázusovej-Martákovej spočíva v prenesení príbehu z roviny ľudovej zbojníckej legendy do roviny historickej hry s širokým intelektuálnym rámcom. Súčasný náhľad na celý jánošíkovský mýtus by mal viesť k otvorenej komunikácii s divákom a predložiť mu aktuálne otázky, ktoré hra skrýva.
réžia: Rastislav Ballek
Eva Borušovičová: Štefánik - Slnko v zatmení
Strhujúci príbeh človeka a štátnika
Spochybňovaný, zabudnutý, potom znovu oslavovaný, no stále tak trochu neznámy. Bol vedec, astronóm, fotograf, iluzionista, cestovateľ, vynálezca, meteorológ, diplomat, letec, vojak, stratég, vizionár. No bol to hlavne človek hľadajúci šťastie a naplnenie – nielen pre seba, ale aj pre svoj národ. Pôvodná divadelná hra zachytáva jeho prerod z mladíka, ktorý sa vzoprel otcovi, na zrelého muža zomierajúceho vo chvíli, ako sa dotkol zeme republiky, ktorú sám založil. Príbeh nás prevedie od Košarísk po Tahiti, od parížskeho salónu až po nevľúdnu Sibír.
réžia: Eva Borušovičová
