Hoci mnohé knižnice v menších aj väčších slovenských mestách robia veľa pre to, aby sa stali modernou súčasťou kultúrneho života, pre spoločnosť akoby stále ostávali na okraji záujmu. O to zaujímavejší je výsledok výskumu, ktorý urobila newyorská Syracuse University vo svojom knižničnom centre informačných štúdií.
Koncom minulého roka vytvorila rebríček dvadsiatich najlepších a najhorších krajín podľa toho, koľko knižníc v nich pripadá na stotisíc obyvateľov. Výsledok je pozoruhodný: Slovensko je podľa rebríčka krajinou, v ktorej je situácia najlepšia. V rebríčku predbehlo Fínsko, Česko, Rusko či Nórsko. Je Slovensko naozaj rajom pre milovníkov kníh?
Knižnice nie sú len o knihách, ich význam spočíva aj v podporovaní a prepájaní rôznorodých sociálnych komunít. Ich činnosť prispieva k výchove a k vzdelávaniu, pričom technologickou aj intelektuálnou výbavou musia kráčať s dobou.
Nie v každej krajine sa ich história prelína s vývojom a úrovňou vzdelávania. Podľa profesora spomínanej univerzity Jilla Hursta Wahla sú kultúrne inštitúcie tohto typu pod tlakom. To, čo štatistiky neukazujú, je totiž stav v krajinách ako Irak či Sýria, kde sa knižnice ničia, hoci práve ony majú silu a schopnosť meniť život k lepšiemu.
