Článok pokračuje pod video reklamou
Vesmírna stanica ISS Europe má problémy. Odpája sa od nej britský modul Churchill, a čo je najhoršie, sedí v ňom slovenský kozmonaut Štefánik. Ten s úbytkom kyslíka totiž rieši okrem letu aj iné starosti astronomických rozmerov: rozvádza sa s ním manželka.
Schyľuje sa k slovenskej katastrofe svetového formátu? Aby nám nebolo ľúto, prinesie o tom svedectvo česká divadelná výprava. Vlastne, nie celkom česká. Má svojich špeciálnych vyslancov.
Pražské Divadlo z Dlouhé prichádza so slovenskou hrou Deň, keď zomrel Gagarin. Vystúpi s ňou v divadle GUnaGU, kde práve tvorba jej autora Viliama Klimáčka hrá prím.
V troch voľne nadväzujúcich obrazoch sa prenesieme najprv do sovietskeho budovateľského sci-fi, potom na vojenský útvar fungujúci v časoch komunizmu v Československu a napokon do riadiaceho strediska v Malackách a do nefunkčného modulu.
(zdroj: FOTO - ARCHÍV DIVADLA V DLOUHÉ)V žiari prízvuku
Okrem toho, že pražské Divadlo v Dlouhé je prestížna scéna, z ktorej vyšli hviezdy ako Chantal Poullain, Miroslav Táborský, Vladimír Morávek či Jan Antonín Pitínský, má však jeho scéna ešte jedno ďalšie veľké špecifikum. Už takmer dvadsať rokov v ňom pôsobí skupina výborných hercov pochádzajúcich zo Slovenska.
Ešte za bývalého režimu sa vybrali do Prahy študovať alternatívne herectvo a hoci s češtinou sa na scéne rýchlo zžili, predsa si medzi sebou dodnes zachovali slovenčinu. Pri presadzovaní sa na trhu u našich západných susedov to nie je celkom obvyklé, najmä keď pracujete so slovom, na ktorom vždy cítiť cudzí prízvuk.
O to cennejšie je, že sa im podarilo rozbehnúť pod strechou pražského divadla inscenácie, ktoré sa hrajú v slovenčine. Začínali na kolene v podobe scénických čítaní, dnes pripravujú plnohodnotné komorné diela plné vtipných nápadov a dômyselných riešení.
(zdroj: FOTO - ARCHÍV DIVADLA V DLOUHÉ)Nemusíme, ale prepletáme sa
„Prepletáme sa českým divadlom ako taká zlatá slovenská niť. Niekedy by sme ani nemuseli, ale jazyk si stále držíme, lebo cítime, že to má zmysel,“ hovorí pre SME člen slovenskej ´kliky´ Divadla v Dlouhé Martin Matejka.
V spolupráci s hosťami, ktorých si prizývajú, naštudovali za posledné roky viacero inscenácií v slovenčine z pera niekoľkých slovenských dramatikov. Zamerali sa najmä na to, aby predstavili súčasnú pôvodnú slovenskú tvorbu, pracovali aj s literárnymi textami Františka Švantnera či Pavla Rankova.
Najpopulárnejšou je dodnes ich inscenácia Ja, malkáč podľa knihy Ľuba Dobrovodu, no najradšej pracujú práve s textami dramatika Viliama Klimáčka. Okrem spomínanej sci-fi komédie Deň, keď zomrel Gagarin, ktorú autor napísal v rámci projektu bratislavského Divadelného ústavu, zinscenovali už jeho Krajinu s televízormi či Závislákov, úspešných aj v súbore GUnaGU.
Martin Matejka, Magdaléna Zimová - slovenskí divadelníci nastálo v Prahe Čítajte Kto porazí Klimáčka
„Gagarin nás zaujal aj preto, lebo je napísaný pre troch mužov a jednu ženu – to sme presne my, akurát nám sadne,“ hovorí Martin Matejka. Jeho hrám však holdujú aj preto, že sú väčšinou vhodné do klubového priestoru.
Sú zábavné, poetikou nadväzujú na českú alternatívu Ha Divadla či Divadla na Provázku, ktoré predstavujú dôležité dedičstvo spred roka 1989. Klimáček je navyše v Česku akceptovaný a známy autor.
„Vždy nás to k nemu nejako dotiahne, a divákov tiež,“ konštatuje herec. Práve preto však vyzýva slovenských tvorcov, aby písali, nech je z čoho vyberať. Publikum je vraj stále zvedavejšie. Vo štvrtok večer uvidíme dvakrát po sebe
