Najväčšie trapasy slovenskej histórie? Napríklad slovenský štát

Výstava v Kunsthalle o slovenskom štáte v súčasnom umení otriasa kolektívnou pamäťou.

Jozef Jankovič: Konečné riešenie (1993). Inštalácia, drevo, kov, sklo (Zdroj: KUNSTHALLE)

Slovensko má problém s pamäťou. Historickou pamäťou. Katarzný očistný proces - jeho pomenovanie je z pochopiteľných dôvodov známe najmä v nemeckej verzii „Vergangenheitsbewältigung“ (vyrovnávanie sa s minulosťou) - sme zatiaľ vo vzťahu k slovenskému vojnovému štátu nie celkom zvládli.

Zodpovednosť sme zamietli pod koberec, prekryli štyrmi dekádami ideologizovanej interpretácie a ďalšími rokmi demokratickej vlažnosti. Ako dôsledok na nás občas vyskočí pamätná busta vojnovým zločincom či rôzne podoby oživovania ľudáckych symbolov a nacistických myšlienok bez toho, aby sa k tomu vedela relevantná časť spoločnosť postaviť s jasným odmietnutím.

Článok pokračuje pod video reklamou

Glorifikácia verzus ľahostajnosť

Osvety o povahe a zločinoch vojnového slovenského štátu stále nie je dosť a je dôležité hľadať najrôznejšie cesty k jej šíreniu a presakovaniu do vedomia spoločnosti. Slovenská národná galéria sa rozsiahlou výstavou Sen × skutočnosť pokúsila zaplniť hneď niekoľko bielych miest o rokoch 1939 - 1945, možno až priveľa na jeden projekt.

Prečítajte si tiež: Politikum v galérii

Menej ambiciózna, ale o to viac koncepčne ucelená, je komplementárna výstava v Kunsthalle - Slovenský štát v súčasnom umení. Kurátorky Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Bohunka Koklesová a Nina Vrbanová siahli po konjukturálnom názve A je tu zas?, požičanom z úspešnej knihy nemeckého spisovateľa Timura Vermersa.

Autor v groteskne ladenom príbehu konfrontuje dnešnú nemeckú spoločnosť s Adolfom Hitlerom, ktorý sa prebral z dlhého spánku a je tu zas. Posolstvo výstavy je však v niečom inom – dve desiatky umelcov a umelkýň sebe vlastným spôsobom a štýlom reagujú na slovenský štát, na rôzne podoby jeho súčasnej glorifikácie, na holokaust (aj rómsky), na diery v našej pamäti, absenciu spomínania, ale aj na ľahostajnosť k dnešnej diskriminácii.

Výber autorov je široký - od klasikov, napr. Sikora, Jankovič, Stacho, Bartusz; cez strednú generáciu, napr. Ilona Németh, Piaček, Anton Čierny, Kalmus; až po mladších výtvarníkov, napr. skupina Kassaboys, Milan Vagač, Jaro Varga, Anabela Sládek a ďalší.

V koncepcii výstavy oprávnene a prirodzene našli svoje miesto aj politické karikatúry Martina Šútovca alias Shootyho. Diela a ich autorov nespája jedna výtvarná škola, generačná zomknutosť ani štýl či rovnaké datovanie ich diel. Spája ich naliehavé a hlasné posolstvo, ktoré apeluje na citlivosť na všetky prejavy totality, násilia či rasizmu.

Minulosť tvoríme dnes

Dedičstvo „slovakštátu“ podáva často v správne provokujúcej podobe (napr. videoinštalácia Hostia za Jozefa T. alebo kostolné Kľačadlo, ktoré stojí na pôdoryse vyhladzovacích táborov). Pre niektorých autorov je národná identita a história Slovenska trvalejším predmetom záujmu - vidíme to u Martina Piačeka, ktorého cyklus Najväčšie trapasy slovenskej histórie je unikátnym výtvarným sprievodcom našimi kolektívnymi traumami -, pre iných je témou dôležitou, ale nie dominantnou.

Niektoré diela sú celkom explicitné, iné viac kryptické. Všetky však majú veľmi podrobné popisky v podobe dôkladne pripravených komentárov.

Cieľom tejto reflexie nie je podať vyčerpávajúci výpočet autorov či vystavených diel, ani ich hodnotiť z pohľadu umeleckej kritiky. Koniec koncov väčšina diel už bola prezentovaných na iných fórach. Výstavu v Kunsthalle možno vnímať v jej dôležitých sociologických a politických presahoch. Historická pamäť je dôležitá pri tvorbe identity, je to však proces.

Nie je raz navždy vždy daná, ale je otvorená ďalším interpretáciám. Je dynamickým systémom, ktorý sa mení v čase a kontexte a ktorý tu a teraz vždy nanovo vytvárame. Zjednodušene môžeme povedať – dnes konštruujeme našu minulosť a tým hovoríme o našej prítomnosti. Výstava v Kunsthalle nám na to ponúka dobrý manuál výtvarného charakteru.

Autorka je sociologička

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  6. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  7. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 11 080
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 10 820
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 9 818
  4. Vizuálny smog je problém 3 170
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 108
  6. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 874
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 500
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 196
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 910
  10. Križovatka si vyžiada rozsiahlu odstávku teplej úžitkovej vody 1 342

Téma: Slovenský štát


Hlavné správy zo Sme.sk

PÍŠE LUBOŠ PALATA

Česko sa stalo základňou vietnamskej rozviedky

Únos je len špičkou ľadovca.

PLUS

Portugalci sa dostali z drogového pekla radikálne

Z užívateľov drog spravili ľudí so zdravotným problémom.

Neprehliadnite tiež

Arethu Franklinovú pochovajú 31. augusta v Detroite

Speváčka zomrela vo veku 76 rokov na rakovinu pankreasu.

Čo by bolo so Slovenskom, keby Hitler vyhral? Nová výstava hľadá v ťažkej téme humor

V bratislavskej Kunsthalle je vynaliezavá výstava Orly a holubice.

Katarína Bajcurová: Ak si dobre spomínam, Biľak a Fulla si tykali

Nebol by umelcom, keby nemal veľké ego. Kurátorka výstavy Filla-Fulla odhaľuje dve tváre československého umenia.