Mesto v plameňoch, streľba, uzatvorený vzdušný priestor. Polícia tvrdo zasahuje proti demonštrantom v uliciach, v hre je problém rasizmu. Táto realita nabrala na nebývalej sile, keď 9. augusta 2014 vo Fergusone v štáte Missouri policajt zastrelil neozbrojeného osemnásťročného mladíka čiernej pleti a súd sa rozhodol ho neobviniť.
Dramatický výjav inšpirovaný dramatickou udalosťou stvárnil na obraze mladý americký študent David Pulphus a zvíťazil s ním v súťaži, ktorú vlani vypísal Kongres USA. Teraz je témou sporov na najvyššej úrovni.
Obraz bez názvu visel vyše pol roka v tuneli spájajúcom budovu amerického Kongresu s kancelárskou budovou Longworth House, kam ho zavesil člen Snemovne reprezentantov USA za Demokratickú stranu Lacy Clay. Republikánom však začal klať oči, zvesili ho a odštartovali tak potýčku, ktorá z odvážneho gesta urobila zásadný problém.
Oko za oko
Na pozadí akrylu sa medzi masami demonštrantov objavujú heslá ako Rasizmus zabíja či Zastavte zabíjanie a výjav dopĺňa postava muža ukrižovaného na váhach justície, s typickým inauguračným klobúkom na hlave. To všetko by nebolo problémom, keby policajti so zbraňami v rukách v popredí výjavu nemali prasacie hlavy.
Proti obrazu mladého výtvarníka nikto nemal námietky až do začiatku tohto mesiaca, keď policajná organizácia začala namietať, že na maľbe sú dôstojníci zobrazení ako prasatá. Spustil sa surreálny boj v duchu "oko za oko, zub za zub".
Na reakciu z policajných kruhov totiž zareagoval kalifornský republikán Duncan Hunter a minulý piatok prišiel obraz osobne zvesiť. V pondelok však usporiadali demokrati tlačovú konferenciu a obraz opäť zavesili na miesto. V stredu ráno ho opäť republikáni odstránili. Lacy Clay reagoval a v priebehu pár hodín zavesil obraz na stenu tretíkrát. O dve hodiny bol opäť fuč.
Republikáni sú presvedčení, že majú právomoc povedať, či obraz môže byť vystavený a panuje medzi nimi všeobecná zhoda, že nie. Jeden z dôvodov je podľa nich ten, že pravidlá Kongresu zakazujú zobrazovať "súčasný politický spor". Konečné slovo má mať úrad architekta Kongresu, ktorý je za budovu zodpovedný.
Niektorí sú si rovnejší
Kancelária demokrata Lacyho Claya však upozorňuje, že republikáni siahli na cudzí majetok bez zákonného splnomocnenia. Obraz podľa neho odráža dôležitú emocionálnu výpoveď, ktorú nemožno vnímať len na úrovni politickej diskusie. Jeho odstránenie znamená šliapanie po perspektíve talentovaného mladého umelca.
"Nevyjadrujem súhlas ani nesúhlas s touto maľbou, ale budem bojovať za práva mladého muža, ktorý sa vyjadril sám za seba. Má právo na ochranu," tlmočí jeho slová americký web Vox.
Narastajúci význam tejto potýčke dávajú navyše ďalšie okolnosti. Súvisia s odovzdaním moci z rúk prvého amerického černošského prezidenta do rúk republikána Donalda Trumpa. Keďže svojimi vyhláseniami otvorene podporuje rasizmus a nenávistné skupiny, je otázne, ako sa po jeho nástupe do funkcie postavia nové orgány vo Washingtone k právam čiernych Američanov a ako vážne budú vnímať ich obavy z policajného násilia.
Vox píše, že v tom čase, keď sa Clay a ďalší členovia organizácie pre čierne kauzy zhromaždili, aby znova maľbu zavesili, polícia odvážala spútaných protestujúcich, ktorí neďaleko kričali "nechceme Trumpa, nechceme KKK, nechceme rasistické USA".
V tomto kontexte je Clayovo úsilie veľmi pochopiteľné, chce brániť právo čierneho dospievajúceho chlapca, ktorý sa pokúsil svoju skúsenosť preniesť do sály Kongresu. "Zdanlivo drobný boj odráža zneužitie moci a nepevné vzťahy menšín a justičného systému, ktorý stále funguje systémom, že ľudia sú si rovní, ale niektorí sú si rovnejší," povedal.
