Kým v dnešných časoch sa niektorí spisovatelia venujú skôr marketingu a humbugu okolo písania ako samotnému písaniu, autor kultového románu bol pravým opakom. Pri písaní Kto chytá v žite mal jasný nielen dej knihy, ale aj jej publicitu.
Bude nulová a pod kontrolou chcel mať v knihe každý detail – žiadne ilustrácie, fotografie a autobiografické poznámky ho úplne znechucovali až zlostili.
Nezaujímalo ho, kto sa kedy narodil, oženil a koľko má detí. Vybuchol niekoľkokrát. Na obálke paperbackovej verzie románu sa objavil jeho hrdina vo svojej typickej červenej ušianke, čím porušili nielen pravidlo o žiadnych ilustráciách, navyše Holden tam podľa Salingera vyzeral ako gay. Ilustrátor sa urazil.
Autor si taktiež neželal, aby z vydavateľstva posielali jeho knihu novinárom či recenzentom. Ďalšie a ďalšie podmienky, ktoré knihe skôr škodili, ako pomáhali, až mu viceprezident vydavateľstva nakoniec položil jednoduchú otázku – Chcete tú knihu vydať alebo len vytlačiť?
Keď slovo fuck bolo na hrane
Román vyšiel v júli 1951, v rebríčku bestsellerov New York Times sa udržal sedem mesiacov a kritici chválou nešetrili. Používali slová ako brilantný, vtipný, to jediné, čo im nevoňalo, bol jazyk hlavného hrdinu. Použiť niekoľkokrát slovo fuck bolo skutočne na hrane.