V čase boomu a celosvetového predaja ilustrovanej edície Harry Potter a kameň mudrcov bol ilustrátor Jim Kay už ponorený do práce na ďalšom pokračovaní série Harry Potter a tajomná komnata.
„Na prvom diele som pracoval vyše dvoch rokov,” hovorí Jim Kay, „ale na druhý diel sme mali len niekoľko mesiacov. Tak som trochu napodobnil knižku vo finálnej ilustrovanej verzii, kam som dal všetky veci, ktoré som chcel vidieť. Tlačil nás čas, takže som mal čas spraviť len polovicu z toho, čo som pôvodne plánoval. Povedal by som, že žiadna ilustrovaná kniha nie je ‘dokončená‘, len vám vyprší čas.“
Kde nájsť model pre Dobbyho?
Dobby (zdroj: Jim Kay, Bloombsbury Publishing)Kayov prístup k ilustrovaniu Rowlingovej modernej klasiky bol najprecíznejší v detailoch. Nájsť skutočných ľudí a využiť ich ako predlohu k postavám a zároveň ich nakresliť, ako starnú, bolo jedným z kľúčových problémov vizualizácie Harryho a jeho priateľov.
„Snažil som sa vidieť ľudí, ktorých som si vybral ako ,predlohy´ pre postavy, iba raz do roka,“ vysvetľuje Jim. „Deti rastú strašne rýchlo! A to ma fascinuje, že ľudia nikdy nestarnú tak, ako by ste očakávali. Mám priateľa, ktorý pôsobí očarujúco so svojím triumfálnym úsmevom, preto bol jasnou voľbou na obsadenie Lockharta.
A vďaka úžasnej zhode náhod jeho partner dokonale sedí na rolu Snapa, a keď mám na mysli dokonale, tak aj hlasovo. Keď si pomyslím na všetky tie obrazy, na ktorých som pracoval, kresba Snapa pre knihu Harry Potter a väzeň z Azkabanu je zatiaľ moja najobľúbenejšia.“
Pre niektoré postavy však bolo náročné nájsť skutočný reálny model, napríklad pre domáceho škriatka Dobbyho. „Nemal som ani tušenia, aký bol Dobby populárny, kým som nepracoval na Tajomnej komnate,“ priznáva Kay. „Z môjho uhla pohľadu išlo o skutočnú výzvu.
V texte bol opísaný veľmi striedmo, takže som sa snažil držať originálu tak, ako to len šlo, ale problémom boli oči. Mali byť veľkosti tenisovej loptičky, čo mohlo veľmi ľahko vyzerať groteskne. Telo som mu zhotovil z plastelíny a vo variáciách hlavy mal zasadené falošné oči.
Jedna z hláv s netopierími ušami mi udrela do očí. Ako väčšinu svojich modelov, aj tento som zrecykloval (teraz tvorí hipogryfov zadok), čo dnes ľutujem. Obľúbil som si toho malého škriatka. Ale teraz ho budem musieť pre ďalšie knihy prerobiť!“
Odkazy aj na Leonarda
Podobne ako pri Kayovej prvej potterovke, aj v druhej knihe nájdete rôznorodé ilustrácie; skečmi ceruzkou počnúc a končiac temperou a vodovými farbami. Rovnako aj odkazy na historické umenie a dejiny prírody: stránka s mandragorou odkazuje na Leonardovu kresbu, či na sprievodcu historickými druhmi. To všetko pramení z Kayovej lásky ku knihám a prírode.
„Milujem knihy. Ako malý chlapec som mal vo svojej izbe knižnicu plnú encyklopédií o dejinách prírody a môj život sa odvtedy točil okolo kníh – od Tate archívu po knižnicu v Kráľovskej botanickej záhrade. Takže pre mňa je to len pokračovaním detstva. Myslím si, že fantázia funguje, keď ju držíte pri zemi. Stvoreniam, ktoré obývajú svet Harryho Pottera, dodávam na autentickosti tým, že ich detailne opíšem s vedeckým pozadím a poznámkami.“
Ilustrovanie fantastických bytostí však môže byť náročné. „Možno to bude znieť zvláštne,“ priznáva Kay, „ale ak pracujete na celej knihe, v ktorej sa vyskytujú reálne neexistujúce veci, je to psychicky vyčerpávajúce! Musíte navrhnúť všetko od prvej linky.
Sú dni, keď si zúfalo želáte, aby ste mohli vyjsť do záhrady a nájsť tam škriatka, len aby ste mali niečo hmatateľné na stole. Fénixa som napríklad nakreslil na základe niekoľkých vtákov, konkrétne podľa úžasného hoacína chocholatého.“
Najlepším miestom, kde sa mohol Kay vyhrať so svojou predstavivosťou, bolo zobrazovanie Šikmej uličky, ktorá sa stala vyobrazením jeho detstva a odkazom na kreslené seriály, ktoré ako dieťa miloval.
Táto kniha má však aj temné scény a príbeh je každou knihou temnejší. Čo si o tom myslí Kay?
„Pri prvých dvoch knihách som musel byť zdržanlivý. Viem si však presne predstaviť, ako budú vyzerať Dary smrti, takže sa snažím stavať na tom – musíte opustiť seba samého, aby ste mali kam ísť. Ale, samozrejme, nechcete odplašiť mladých čitateľov od týchto úžasných príbehov.“
Gnómovia. (zdroj: Jim Kay, Bloombsbury Publishing)Milujem pavúky!
V tejto knihe je hrozne veľa pavúkov, a to nie je dobré, ak trpíte na arachnofóbiu!
„Milujem pavúky, v štúdiu ich máme kopu. Tento týždeň sa nám vyliahlo z vajíčok najmenej šesťdesiat malých pavúčikov.
Na parapete máme rôzne druhy pavúkov, skáčuce pavúky, domáce pavúky, pavúky, ktoré sa skrývajú v zákutiach a pre ilustráciu, domov by som si bol schopný priniesť aj oplodnenú samičku záhradného pavúka, položiť si ju na svoj pracovný stôl a nechať ju tam, aby som si ráno nad pracovným stolom našiel krásnu hviezdicovitú sieť. Dokonalé!“
Kniha je plná detailov a vecí, ktoré priam volajú po tom, aby ich Kay zobrazil. Predsádka s obrázkami profesorky herbológie Sproutovej je inšpirovaná Kráľovskou botanickou záhradou v Londýne. „Herbárium bolo najúžasnejšie prostredie, v akom som mohol pracovať,“ zveruje sa Kay, „a spomienka na prechádzky cez Palmový dóm skoro ráno mi vždy vyčarí úsmev na perách.
Na predsádke tejto knihy je skleník č. 1. Bola to posledná ilustrácia, ktorú som spravil pre Tajomnú komnatu a, žiaľ, môj pes Leroy, umrel deň pred dokončením knihy. To je dôvod, prečo je na jej predsádke. Ničí ma, keď sa pozriem na ten obrázok – stále mi chýba.“
Kayovou najobľúbenejšou kresbou a postavou sú Šikmá ulička a Hagrid. „Harry je vždy najťažší. Hagrid je však nepochybne mojím obľúbencom. Má obrovskú postavu a toľko vlasov a takú hustú bradu, že tam nemáte čo pokaziť, len ho čmárate, kým sa vám na papieri nezjaví Hagrid.“
