V najlepšom sarajevskom hoteli Europa - v skutočnosti sarajevský Holiday Inn - sa 28. júna 2014 konajú oslavy storočnice atentátu na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda. Médiá, politici, celebrity. Najintenzívnejšie stráženou hviezdou je prominentný Francúzsky herec, spisovateľ a režisér Jacques s prednáškou alebo skôr monodrámou na Lévyho tému.
Na streche hotela, s výhľadom na mesto, sa rozložila televízia. Krásna moderátorka Vedrana spovedá zaujímavých hostí. Z diskusie vyplývajú otázky, či by dokázal aj dnes rozpútať nepremyslený čin mladého idealistu svetovú vojnu a nezanikol by v prúde senzačnejších správ. Koho by si dnes Gavrilo Princip vybral za obeť? Nestal by sa obeťou on sám?
O tom uvažuje bosniansky filmár Danis Tanović vo voľnej adaptácii divadelnej hry Bernarda-Henriho Lévyho Hotel Európa. Nazval ju Smrť v Sarajeve.

Vražedná kombinácia
Jedným z hostí pred kamerou vysoko nad mestom je i potomok rodiny Principovcov, pokrstený na počesť slávneho predka tiež Gavrilo. A prišiel ozbrojený. V kombinácii so závislým ochrankárom Edom, štýlovo fúkajúcim koks z displeja mobilného telefónu, tvoria vražednú kombináciu.
Nikto z oslavujúcich prominentov netuší, že o zopár poschodí nižšie recepčná Lamija musí voliť medzi lojálnosťou k riaditeľovi hotela a vlastnou matkou. Tá ako zamestnankyňa v tamojšej práčovni práve v deň, keď sa na hotel upiera záujem médií, vedie štrajk nespokojných zamestnancov, ktorí už celé mesiace nedostali plat.
Lenže v podzemnom nočnom hotelovom klube má striptízový bar, bordel a kasíno miestna mafia – a tá sa rozhodne štrajk stoj čo stoj potlačiť.

Európa je žena
Tanović postavil do centra svojej metafory tri ženy: bystrú ambicióznu televíznu moderátorku Vedranu, krásnu no zlomenú a bezmocnú Lamiju a jej energickú mamu Hatidžu, ktorá vie, že nemá čo stratiť. Predstavujú tri tváre nás, bežných súčasných Stredoeurópanov, nezmierených s minulosťou, frustrovaných súčasnosťou a vydesených budúcnosťou.
Muži, ktorí ich obklopujú, sú napospol komické figúrky. Samoľúby Jacques, macho Edo, ktorý je v skutočnosti pod papučou, v tieni slávneho predka uväznený Gavrilo, aj šéf hotela Omer, ktorý - hoci si chce zachovať fasádu autority - sa napokon prejaví ako bezcharakterný slaboch.
Ani čo by nádejou a budúcnosťou nášho kontinentu boli ženy. Muži Európu doviedli tam, kde je dnes. Do trasoviska zloženého z vyhroteného nacionalizmu, pocitov historických krívd, rafinovanej i celkom primitívnej kriminality a v neposlednom rade planej bezmocnej intelektuálčiny.
Hotel Európa sa stáva Titanikom. Tí hore tancujú, ignorujú skazu, ktorá sa rozmáha dole a skôr či neskôr zničí celú loď.

Vidieť Sarajevo a zomrieť?
Danis Tanović zažiaril v roku 2001 s debutom Krajina nikoho v Cannes a vyslúžil si Zlatý glóbus aj Oscara. V Berlíne v roku 2013 zaujal dokudrámou Epizóda zo života zberača železa, ocenenou dvomi Striebornými medveďmi. Ďalšieho Strieborného medveďa – Grand Prix poroty mu vlani pririekli za voľnú adaptáciu divadelnej hry Bernarda-Henriho Lévyho Hotel Európa, nazvanú Smrť v Sarajeve.
Zmesou drámy, kriminálneho thrilleru, frašky a metafory s filozofickými presahmi rozpráva vo svojom novom filme nielen o spletitom Balkáne plnom kontrastov a protirečení, ale i o nás, všetkých nováčikoch v „spoločnej Európe“, ktorá v skutočnosti vôbec nie je spoločná a občas akoby ani nebola Európou.
Obraz luxusného sarajevského hotela počas osláv storočnice atentátu na následníka rakúsko-uhorského trónu je mnohovrstevnatou, smutne ironickou metaforou krajiny a celej súčasnej Európy.