SME
Nedeľa, 20. september, 2020 | Meniny má Ľuboslav(a)KrížovkyKrížovky

Zakladatelia vydavateľstva: Chceli by sme byť aj ukazovateľom dobrého čítania

Vyštudovaní humanisti, ktorí pracovali v stavebnej firme zistili, že majú spoločné záujmy - reportážne knižky. Tak vznikol Absynt.

Filip Ostrowski a Juraj Koudela.Filip Ostrowski a Juraj Koudela. (Zdroj: David Koronczi pre festival Medzihmla 2016)

Na Slovensku je približne sedemdesiat vydavateľstiev. Kde sa vo vás vzala taká drzosť, že ste sa v takej konkurencii chceli presadiť? Kde vznikla myšlienka, že reportážne knižky sú to pravé?

Koudela: „Možno práve to, že sme o knižnom trhu nevedeli veľa, nám dávalo tú odvahu, lebo sme nevideli toľko prekážok, ktoré si dnes uvedomujeme.“

Keby ste to vedeli, nešli by ste do toho?

K: „Nevideli sme všetky prekážky, tak sa nám zdalo, že presadiť svoju predstavu bude jednoduchšie. V porovnaní s minulosťou sa však radikálne zmenili podmienky vydávania kníh, všetky technológie a výroba a vydávanie kníh sú oveľa dostupnejšie ako pred dvadsiatimi rokmi. Máme počítače, môžeme spolupracovať s externými spolupracovníkmi, korektormi. Na vydávanie kníh nepotrebujeme vybudovať firmu s desiatimi zamestnancami, ale dá sa to robiť v podstate vo dvojici.“

Skryť Vypnúť reklamu

Kníh vychádzajú tisícky, ročný obrat knižného trhu je asi sto miliónov eur. Ako ste objavili dieru na trhu?

Ostrowski: „Odpoveď má viac úrovní – reportážne knihy sú žáner, ktorý sa nám dvom páči. Obidvaja čítame po poľsky a dostali sme sa k reportážnym knihám, ktoré sú v Poľsku veľmi populárne a veľa sa o nich diskutuje. Na spoločných pracovných cestách a stretnutiach sme o tom žánri a autoroch veľa rozprávali, diskutovali sme aj s viacerými známymi.“

To bol signál, že o reportážne knihy bude väčší záujem?

K: „Skôr u nás prevážilo, aké kvalitné texty a v akých vysokých nákladoch vychádzajú v Poľsku. Keď som si v slovenskom kníhkupectve žiadal reportážnu literatúru, kníhkupci nevedeli, o čo ide, a ukazovali mi cestopisy a knihy o Tatrách.“

O: „Vtedy sme si povedali, že keď reportáže vo veľkom čítajú v Poľsku a inde, prečo sa im nevenovať u nás? Táto literatúra prináša veľkú poznávaciu hodnotu, je dôležitá pre spoločnosť, lebo jej témy sú nesmierne zaujímavé.“

Skryť Vypnúť reklamu

Pri pohľade na mediálny trh vidno, že seriózne časopisy nemajú vysoký náklad, je po nich oveľa nižší dopyt ako po bulváre. A vy prichádzate s produktom, ktorý si vyžaduje náročnejšieho čitateľa. Mali ste predstavu, koľko ľudí môžete osloviť?

K: „Predovšetkým reportážna literatúra je vlastne pop, mainstream. Je písaná takým spôsobom, že ju môže čítať ktokoľvek, aj ten, kto o tej téme predtým nič nevedel. Tohto sme sa neobávali, knihy sú napísané tak pútavo ako detektívky, len je to non fiction. Vedeli sme, že zaujmú istú skupinu ľudí. Druhá vec je, že sme začínali na veľmi nízkych nákladoch. Viac ako rok sme sa stretávali s ľuďmi z knižného trhu, diskutovali sme s nimi a získavali informácie. Náš biznis bol založený na tom, že náklad prvých kníh bol šesťsto kusov. Ale vo veľmi krátkom čase sme museli urobiť dotlač a ukázalo sa, že keď si ľudia prečítali prvú knihu, chceli čítať aj ďalšie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ako reagovali na vašu ponuku kníhkupci? Asi nebolo jednoduché dostať sa na trh s takýmto žánrom.

O: „Dopyt sa objavil najprv na sociálnych sieťach, kde sme veľmi aktívni.“

Samo Marec a Jozef Kuric robia pre vás veľa na facebooku.

O: „Ľudia sa o našich knihách postupne dozvedali, kníhkupci predávajú to, čo chcú čitatelia. Ak aj o nás najprv nevedeli, keď si zákazníci žiadali knihy od vydavateľstva Absynt, zareagovali na to.“

K: „Kníhkupci majú obmedzený priestor, preto chcú mať najmä knihy, ktoré budú rotovať. Keď sme prišli s prvými knihami, pozerali sa na ne trochu cez prsty, že chalani nevedia, čo ich čaká.“

Malý formát, paperback, viem si to predstaviť.

K: „Ale keď sa knihy dostanú do rebríčkov predajnosti, zaregistrujú to všetci kníhkupci a chcú ich mať tiež. Tiež pomohlo, že sme si dôsledne splnili domácu úlohu a obišli sme osobne všetkých dôležitých kníhkupcov a predstavili náš projekt, prvú knihu, aby vedeli povedať záujemcom, že toto je vznikajúce vydavateľstvo a jeho knihy a bude ich viac.“

Skryť Vypnúť reklamu

O: „Prvý rok sme diskutovali s mnohými ľuďmi a chceli sme sa dozvedieť čo najviac informácií. To, že sa o nás čitatelia dozvedeli, je výsledkom množstva práce – chodili sme osobne za kníhkupcami, vozili knihy do predajní, kým sme nemali distribútora.“

Doteraz ste vydali približne dvadsať kníh a tá posledná reportážna vyzerá veľmi podobne ako prvá. Je fascinujúce, ako ste utrafili model knihy. To bola vaša predstava, ako má kniha vyzerať, alebo s tým prišla dizajnérka Pavlína Morháčová?

K: „Veľa ľudí robí chybu v tom, že svoju predstavu vnucuje umelcovi. My sme Pavlíne povedali svoje kritériá, že by to mala byť kniha do vrecka, že by to mal byť paperback, ale pri realizácii mala absolútnu slobodu. Akceptovali sme jej návrh formátu, typ písma, papier...“

Skryť Vypnúť reklamu

Zle sa pri nej je, musí sa veľmi otvoriť a to je záťaž na väzbu...

O: „Nedá sa vyhovieť všetkým. Tento formát má veľa fanúšikov, ale niektorí čitatelia by chceli pevnú väzbu. Očakávali sme, že si ich čitatelia budú brať na cesty.“

Inšpirovali ste sa nejakými vzormi zo zahraničia?

K: „Chceli sme, aby to bola séria, v ktorej sa budú opakovať grafické prvky, aby niekto, kto nás objaví pri desiatej knihe, mal záujem aj o predchádzajúcich deväť.“

O: „Celý dizajn vymyslela Pavlína. Aj od vydavateľov zo zahraničia dostávame správy, že vydávame knihy tak, ako to nikto nerobí.“

Navyše tá séria vyzerá dobre aj v knižnici.

K: „Išli sme do rizika aj s názvom Absynt, ktorý mal trochu provokovať.“

Prečo ypsilon?

K: „Je to súčasť dizajnu, lebo ypsilon nám robí logo. Muselo byť zvislé, aby sa nám zmestilo aj na chrbát knihy.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ako si vyberáte knihy, ktoré vydávate?

O: „Snažíme sa hľadať tému, ktorá je dôležitá, aktuálna a atraktívna pre slovenského čitateľa. Takisto sledujeme viacero autorov a zisťujeme, ktorý podľa nás najlepšie spracuje danú problematiku. Kníh o vojne na Balkáne je veľmi veľa, ale nám sa zdalo, že práve Tochman (Akoby si kameň jedla) je to najlepšie na začiatok. Lebo nehovoríme o vojakoch, ale o ženách, ktoré stratili mužov.“

K: „Výberu kníh venujeme veľa času, lebo by sme chceli byť pre našich čitateľov aj ukazovateľom, že tieto knihy sa oplatí čítať, lebo podobných kníh vychádza v zahraničí veľa. Robíme pre nich prvé sito a to, čo vyjde u nás, je záruka dobrého čítania.“

Keby som čítal tie knihy za sebou, jednu za druhou, tak ma prepadne depka pre to množstvo nepríjemných udalostí a zážitkov v nich. Vnímam to ako isté riziko. Vy nie?

Skryť Vypnúť reklamu

O: „Určite je to riziko. Ľudia neradi čítajú nepríjemné témy, aj keď sú subjektívne a dobre spracované. Chceme tieto témy prinášať, lebo ľudia by o nich mali vedieť, a chcú o nich vedieť. Nevydávame však tridsať kníh za rok, skôr sa prikláňame v priemere k jednej mesačne.“

Zažil som to aj pri knihe o Breivikovi. Tú knihu som čítal s istou nechuťou, ale nevedel som prestať.

O: „Napríklad Kapuscinského knihy sa čítajú veľmi príjemne, nie všetky naše knihy sú depresívne, majú veľkú poznávaciu hodnotu.“

K: „Nie je to aj účel literárnej reportáže, aby sme sa dozvedali fakty, avšak podané so silnými emóciami? V tom je vlastne umenie, spracovať fakty, ale napísať ich takým spôsobom, aby to bol aj umelecký zážitok, nielen novinársky text.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  2. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % až do 8,25 %
  4. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií
  5. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte
  6. Home (ale aj) Office
  7. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu?
  8. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie
  9. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu
  10. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov
  1. Foreigners will be centre stage in Bratislava for the whole week
  2. Poznanie
  3. Lákajú vás benefity poisťovní? Pri zmene si všímajte podmienky
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  5. Osud našich riek máme vo svojich rukách, nenechajme to plávať
  6. Nadšenci behu darovali košickej ZOO viac ako 2000 EUR
  7. Pomohli sme tým, ktorí pomáhali
  8. Cenovo dostupná autokamera Mio a pritom sa skvelými funkciami
  9. Nová služba v Prešove – celoročný bezplatný zber elektroodpadu
  10. Prečo sa kanalizácia v našich mestách upcháva, keď prší?
  1. Čo ste nevedeli o jedle v Bratislave? Príbehy reštaurácií 31 675
  2. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 26 380
  3. Blíži sa nová kríza, ktorej následky môžu byť omnoho väčšie 21 928
  4. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 12 839
  5. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 12 559
  6. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 10 807
  7. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 321
  8. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 726
  9. Fantastická pomôcka pre deti – zábavný a náučný pracovný zošit 9 722
  10. Zažite liečivú silu minerálnych vôd. Obľubovali ich aj králi 9 697
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: O knihách

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Židia nimi vykupovali životy, dnes sú miliardovým biznisom

Niekedy je vzácnejší falzifikát než originál.

Pavol Lazar je viceprezident Prestige Philately Club Prague, ktorý združuje výnimočných zberateľov z viacerých krajín.
Primož Roglič s tímovými kolegami, ktorí ho utešujú.

Prístup gréckych úradov je čoraz nevraživejší. Boli sme sa pozrieť v utečeneckých táboroch

Do tábora Diavata grécke úrady umiestnili prevažne rodiny s deťmi.

Pred táborom Diavata.
Dnes píše Matúš Ritomský

Záťaž, ktorú teraz znášame, za stratu ľudskosti nestojí

Ak to nezvládneme teraz, čo budeme robiť, keď príde naozajstná kríza?

Publicista Matúš Ritomský.