Niekedy začiatkom roka 1980 sa rozletela bratislavskými kaviarňami fáma, že v kníhkupectvách sa objavil geniálny román od akéhosi Maďara. Vraj je silne protištátny, je v ňom plno sexu, a preto sa predáva len pod pultom. Nuž, toto bola asi najlepšia reklama na knihu, akú ste v tých časoch mohli počuť, preto všetci hneď vyrazili do kníhkupectiev.
Ukázalo sa, že fáma bola pravdivá a takmer v ničom neklamala. Ešte aj dnes knihu Životné prehry F. Makru od spisovateľa Ákosa Kertésza mnohí odborníci radia medzi najlepšie maďarské romány 20. storočia a to, že vôbec vyšla na Slovensku, bola zásluha nielen jej prekladateľa Karola Wlachovského, ale aj súhry okolností. Česi toľko odvahy nemali a hoci text tiež preložili, nikdy ho nevydali.
Pod pultom
Karol Wlachovský (1941), náš najlepší prekladateľ z maďarčiny, si na Makru spomína takto: „Okolnosti okolo vydania a najmä po vydaní boli viac ako zložité a chýbalo pramálo, že knihu stiahnu a zošrotujú. Veľmi statočne a čestne sa zachoval vtedajší pracovník Slovenského ústredia knižnej kultúry profesor Vincent Šabík, ktorý knihu čítal v nemeckom preklade, a zariadil veci tak, že slovenský Makra sa mohol predávať aspoň pod pultom. Stal sa tak doslova bestsellerom najmä pre moju generáciu prozaikov (Peter Jaroš, Dušan Dušek).“
Toto riešenie bolo síce absurdné, ale zabránilo tomu, aby vydavateľstvo Tatran prišlo o celý náklad. Vytlačili šesťtisíc kusov a keby ho museli celý zošrotovať, vznikla by strata, za ktorú by musel niekto niesť zodpovednosť. Takže kniha nemohla byť vystavená vo výklade ani na pultoch, ale kto si ju vypýtal, tomu ju predali.
Obálka slovenského vydania a snímka z filmu Makra, ktorý vznikol v roku 1974 a hlavnú úlohu si v ňom zahral Juhász Jácint (1943-1999). U nás je tento herec známy ako Omachel zo seriálu Vivat Beňovský! (zdroj: Film.hu)Neružový socializmus
Čo komunistom prekážalo na románe o Makrovi? Veď ho napísal spisovateľ zo spriatelenej socialistickej krajiny, kniha vyšla aj v iných socialistických krajinách, navyše to bol medzinárodný bestseller.
Problémom mohlo byť, že časť románu sa odohrávala v roku 1956, počas maďarskej protikomunistickej revolúcie. Hoci politika v románe nebola nosná, druhá hlavná postava, maliarka Vali, sa o situácii v Maďarsku nevyjadruje ružovo ani zmierlivo. Nadáva na byrokraciu a komunistických papalášov s takou chuťou, až to bola radosť čítať.
V celej knihe, aj napriek tomu, že sa odohráva v proletárskom robotníckom prostredí, nie je ani jedna pozitívna zmienka o socializme, a práve tento fakt mohol našich súdruhov dráždiť, nehovoriac o sexe, ktorého v knihe na tie časy bolo tiež dosť. A bol to sex bez akejkoľvek cudnosti, nie s úmyslom plodiť deti, ale len si užiť.
Príbeh zámočníka
O čom román Životné prehry F. Makru vlastne je, že sa z neho stal bestseller dodnes preložený do pätnástich jazykov? Ferenc Makra má 26 rokov, je vyučeným zámočníkom a prototypom muža, za ktorým sa obzrie väčšina žien - vysoký, tmavý ako kreol a s veľkou fyzickou silou.
Povahu však mal miernu až hanblivú a svoj život videl jednoducho: nájde si primeranú ženu, založia si rodinu, on bude pracovať vo fabrike a ona sa bude starať o deti. Nemal žiadne veľké sny ani túžby, nechcel sa odlišovať ani vytŕčať, chcel byť taký, akí boli všetci okolo. Lenže jedného dňa opitý do krvi zmláti svojich štyroch priateľov, pretože chceli znásilniť mladú pobehlicu.
Makra sám nevie, prečo to urobil, je to však dôvod, aby sa zo dňa na deň odsťahoval sa do Budapešti a zamestnal sa v autoservise. V kine sa náhodou zoznámi s mladou študentkou maliarstva Vali a tá mu obráti život naopak – stanú sa milencami a Makra sa odrazu ocitne vo svete, o ktorom ani netušil.
Je to svet umenia, do ktorého ho Vali vtiahne, prinúti ho navštevovať výtvarný krúžok a navyše keď zistí, že Makra má fenomenálny umelecký talent, zdá sa, že čitateľa nečaká nič, len skvelý happy end.
Toto je však len začiatok príbehu o Makrovi. Ákos Kertész ho čitateľovi dávkuje vo dvoch častiach, jedna sa odohráva v rokoch 1955 až 1956 a druhá o desať rokov neskôr a z toho, čo vyzerá ako milostná romanca, sa stane tragédia človeka, ktorý začal klamať sám seba. Pokojne by som vám mohol napísať, ako kniha skončí, pretože dnes si ju zoženiete už len v antikvariáte, ale neurobím to, pretože Makrov príbeh je taký strhujúci a výborne napísaný (a navyše aj preložený), že si ho musíte prečítať.
Kto je Ákos Kertész?
Zaujímavý životný príbeh má aj spisovateľ Ákos Kertész (1932). Makra je príbehom postaveným na jeho životnom pôdoryse, pretože Kertész po tom, čo ho neprijali na vysokú školu, dvanásť rokov robil zámočníka v karosárskom závode v Budapešti (1954 – 1966). Až potom sa začal venovať scenáristike, dramaturgii a písaniu kníh.
Kertész je vlastne Makra naopak a Karol Wlachovský mi o ňom napísal: „Prácu na preklade som s autorom konzultoval v maďarskom Domove spisovateľov v Szigligete pri Balatone. Táto práca nás zblížila a boli sme v osobnom kontakte až do jeho odchodu do Kanady. Kertész mi veľmi konvenoval svojím chápaním literatúry. Nielen tým, že principiálne odmietal socialistický realizmus, ale kompozične (zavše bravúrne) zvládnutú prózu nasycoval sociálnym cítením a dôsledným morálnym vzťahom človeka k človeku a k svetu, ktorý ho obklopuje. Nuž, a blízky mi bol aj jeho bohémsky spôsob života.“
Emigrácia
V roku 2012 80-ročný Ákos Kertész emigroval do Kanady a vyvolal tým veľký škandál. Prečo sa slávny maďarský spisovateľ rozhodol odísť z rodnej krajiny, pýtali sa mnohí a ja opäť použijem slová Karola Wlachovského: „Roku 2011 v zahraničnom v týždenníku amerických Maďarov Amerikai Népszava publikoval esej, ktorá sa začína ominóznou vetou: ‚Maďar je geneticky servilný.‘
Veta je navonok štylizovaná lapidárne a jednoznačne, ale keďže zblízka poznám Ákosa Kertésza, podčiarkujem, že autor ju nedal na papier v biologickom, ale etickom, morálnom zmysle. V sebapoznaní a v poznaní a priznaní vlastnej viny, povedzme, na rozbíjaní tisícročného a spätne pomaďarčovaného multietnického Uhorska alebo podiele na hrôzach 20. storočia.
