SME
Sobota, 10. december, 2022 | Meniny má Radúz

Klamať je evolučná výhoda

Napriek tomu, že vieme, že umrieme, stávame sa nositeľmi bezstarostnosti. Vedci Danny Brower a Ajit Varki sa zišli len na dve hodiny, ich spoločná kniha čitateľa znepokojí možno na zvyšok života.

Jedna z najzložitejších vecí, ktorá je temnejšia než hlbiny vesmíru, je záhada, prečo a načo vlastne myslíme.

Viacerí evoluční biológovia hovoria o nepochybnej výhode, akou je inteligencia človeka, čo vidieť aj na invazívnom rozšírení nášho druhu prakticky na celú zemeguľu. Ajit Varki a Danny Brower sa však zamysleli nad inou otázkou: keď je myslenie, sebareflexia (a s ňou spojené vedomie vlastnej smrteľnosti) vlastné dlhovekému potomkovi ľudoopov, prečo sa nevyvinulo do tej najvyššej formy aj u iných dlho žijúcich tvorov, akými sú hoci slony či delfíny?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

A keď už tak pekne myslíme my, prečo naši najbližší príbuzní medzi ľudoopmi nepoznajú a nevedia formulovať Archimedov zákon, Mendelejevovu tabuľku chemických prvkov, Shakespearove divadelné hry či parlamentnú demokraciu? Alebo je toto poznanie pre nás len čímsi, čím je pre páva jeho dlhý chvost?

Náhoda na začiatku

Ako si to už vyžaduje vedecká mytológia, aj na začiatku príbehu o sebaklame ľudskej mysle ako evolučnej výhode stála náhoda. Autori tejto knihy sa stretli náhodne a hovorili spolu len dve hodiny.

Danny Brower pracoval ako vedúci Katedry molekulárnej a bunkovej biológie na Arizonskej univerzite, kým Ajit Varki, pôvodom z Indie, sa venuje biomedicíne na Kalifornskej univerzite v San Diegu.

V roku 2005 prednášal Varki na Arizonskej univerzite a počas obeda sa mu prihovoril práve Brower so svojím problémom: kladieme si nesprávnu otázku – nemáme sa pýtať len na to, čo z nás urobilo ľudí, ale mali by sme sa pýtať, prečo sa „zložité duševné schopnosti objavili iba u ľudí napriek tomu, že mnohé inteligentné druhy sa vyvíjali a existovali milióny rokov“.

SkryťVypnúť reklamu

Príbeh stretnutia dvoch univerzitných pracovníkov by zostal len spomienkou, keby Brower nepodľahol v roku 2007 ochoreniu. Zanechal pracovnú verziu svojich myšlienok, ktorú Browerova manželka odovzdala Varkimu, aby ju dopracoval do podoby knihy o evolúcii ľudskej mysle.

Respektíve, aby hľadal odpoveď na otázku, prečo ešte žijeme a prečo práve popieranie našich vlastných vedomostí a skúseností vedie k nášmu optimizmu a viere v zmysel života. Veď, „čím iným je optimizmus, ak nie jednou z foriem popierania reality?“ – pýta sa Varki v predslove knihy.

Teória mysle

Dvojica Brower a Varki nie sú práve šíriteľmi radostného evanjelia veľkosti ľudského druhu. Sme vlastne čosi ako „druh syntetického hologramu pozostávajúceho zo subatomárnych častíc, ktoré vznikli pri veľkom tresku“. Nie je to veru celkom presný popis, ale keď sa tieto subatomárne častice dajú dokopy v podobe mozgu v živom tele, tak to funguje ako človek.

SkryťVypnúť reklamu

A sebapozorovanie nás vedie k tomu, že sme tu len pár zanedbateľných chvíľ, navyše vo vesmíre tak ohromne veľkom, že každý z nás je bezvýznamným zhlukom v nekonečnej vesmírnej realite. Prečo nie sme vydesení a deprimovaní týmito poznaniami? „Sme skutočne veľmi dobrí v presviedčaní seba samých (a druhých) o veciach, ktoré nemusia byť pravdivé.“ Práve popieranie reality je evolučným nástrojom, ktorý nám umožňuje žiť a nezblázniť sa z vedomia našej maličkosti a smrteľnosti.

Prekročenie bariéry poznania a vedenia, ktoré sa u ľudí odohralo pravdepodobne v horizonte asi jedného milióna až stotisíc rokov, sa však neodohralo u žiadnych iných tvorov, ktoré majú rovnako kapacitne veľmi vyvinutý mozog, žijú v skupinách a žijú dlho.

Varkiho a Browerov problém nie je ani tak pomenovanie našej schopnosti vidieť svet tak, ako ho vidieť chceme, ako skôr diviť sa nad tým, že iné inteligentné tvory túto hranicu neprekročili.

SkryťVypnúť reklamu

Pritom popretie reality pri sebapoznaní je evolučne nesmierne účinné, veď z nepočetnej skupiny afrických primátov sa postupne vyvinul jeden z najefektívnejšie fungujúcich druhov, ktorý sa rozšíril po celej planéte využívajúc svoju mozgovú kapacitu na také podivné účely, akými sú poker, tepelné spracovanie jedla, sofistikovaná výroba liekov, systém GPS či používanie kondómov. Prečo to iné zvieratá nerobia, keď rozdiel v DNA medzi našimi najbližšími príbuznými je temer zanedbateľný?

Popieranie smrti

Kniha sa nazýva Popretie a ak ide práve o toto slovo, tak podľa autorov tým najdôležitejším popieraním je popretie našej vlastnej smrteľnosti.

Autori hľadajú v knihe odpoveď práve na otázku, akú evolučnú výhodu nám dáva poznanie našej smrti a zároveň jej vedomé popieranie. To popieranie, ktoré sa prejavuje aj v tvorbe neuveriteľných náboženských príbehov, v ktorých na rôzne spôsoby hľadáme presvedčenie o tom, že sme nesmrteľní a po poslednom vydýchnutí nás čaká nirvána, raj, prevtelenie, hoci fakty – a poznáme ich – sú zjavne v rozpore s týmto presvedčením.

SkryťVypnúť reklamu

Často sa však správame tak, akoby smrť neexistovala a akoby sme ani nevedeli, že si ju sami privolávame – stravou, pitím, lenivosťou či spoločným znečisťovaním prostredia. Občas ako jedinci i ako ľudstvo hráme ruskú ruletu a myslíme si pritom, že je to celkom fajn zábava.

Popretie reality smrti je psychologickým skokom, ktorý sa nepodaril žiadnemu inému tvorovi. Spolu s týmto popretím reality došlo k výraznému rozvoju sebareflexie, sebapoznania i vnímania myslenia druhých. Je naša schopnosť ignorovať realitu pudom sebazáchovy? Na druhej strane, pýtajú sa autori, nie je depresia stavom poznania reality, uvedomenia si, že naše individuálne bytia tu na tejto planétke uprostred ničotnej galaxie jedného malého slnka je, ehm, zbytočným okamihom v trvaní vesmíru?

SkryťVypnúť reklamu

Provokatívna myšlienka

Tak, ako sa ťažko chápu nové myšlienky, aj v tomto prípade budete s autormi neraz polemizovať či premýšľať nad tým, čo vlastne chceli povedať. Teória popretia sa občas pohybuje na hrane vyslovovania hypotéz až špekulácií. Prepájanie psychológie, neurológie, evolučnej teórie, medicíny vytvára textovú koláž, ktorá je ukážkou prvého formulovania problému. Ale aj strachu z uvedomenia si tohto poznania. Je to ako otvorenie dverí do krajiny, ktorú ste za dverami nečakali.

Inak povedané, niektoré myšlienky pôsobia podnetne, zaujímavo, provokatívne, ale zároveň sa ich zdráhame prijať. Nie preto, že by nejestvoval dostatok dôkazov, skôr preto, že dôkazy, o ktoré sa autori opierajú, občas aj nechceme vidieť. Predsa len po tom, čo sme sa zmierili s vedomím, že máme s ľudoopmi spoločných predkov, nám vlastne autori povedali, že naše popieranie smrteľnosti, sebaklam, v ktorom žijeme, a optimizmus, ktorým sa smrti bránime, je vlastne čosi ako evolučná anomália.

SkryťVypnúť reklamu

Kniha Popretie vyšla vo vydavateľstve Equilibria. Isto poznáte príbeh z Malého princa Saint Exupéryho o tureckom hvezdárovi, ktorý svoj objav novej planéty predstavil najprv v tradičnom tureckom odeve a nikto mu neveril. Až keď neskôr predstavil ten istý objav v „európskom“ odeve, vzali ho všetci vážne. Equilibria je vydavateľstvo, ktoré doposiaľ takýto typ literatúry nevydávalo, takže treba veriť, že Popretie Ajita Varkiho a Dannyho Browera nebudeme vnímať ako akúsi zablúdenú ovečku „v tureckom odeve“, na ktorú sa budeme pozerať zvrchu.

A že za touto knihou konečne niekto začne cielene vydávať populárno-vedeckú literatúru, ktorej cieľom je podnecovať ľudí k mysleniu. Aj keď autori nemusia mať vo všetkom pravdu, prinajmenej čitateľa znepokoja inými otázkami, než sme zvyknutí počúvať.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Po čom túžia Slováci? Kupujeme, aby sme ušetrili aj sa potešili
  2. Spoločnosť Freshfields otvára nové Business Services Centre
  3. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  4. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  5. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  6. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  7. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  8. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 691
  2. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 934
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 897
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 013
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 288
  6. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 587
  7. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 3 492
  8. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú 3 347
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Milan Buno: 7 knižných tipov: 33 skutočných príbehov, ktoré vás nabijú energiou a nádejou
  2. Katarína Chudá: Vrah so schizofréniou kresliaci víly: Viktoriánske maľby víl
  3. Katarína Chudá: Niko Pirosmani: ťažký osud geniálneho umelca
  4. Milan Buno: 7 knižných tipov: Stephen King odporúča nový strašidelný príbeh
  5. Katarína Chudá: Francúzske dvorné balety: aké bizarné kostýmy nosili herci v 17. storočí?
  6. Roman Kebísek: Štúr najskôr Pospíšilovej verejne vyznal lásku a o pár mesiacov ju verejne nechal
  7. Milan Buno: 7 knižných tipov: Opustený ostrov a 8 súťažiacich...koľkí napokon prežijú?!
  8. Roman Kebísek: Maliar Malevič po vystavení Čierneho štvorca r. 1915: Pretvoril som sa na nulu
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 15 595
  2. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 13 149
  3. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 8 118
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 3 009
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 892
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 299
  7. Soňa Kallová: Slovenská pošta 1 851
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 768
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu