Nemecký knižný trh má za sebou pokojný rok. Tržby si zásadne nepohoršili, kníhkupectvá boli počas adventných nákupov tradične preplnené ako električky v špičke a aj knižné veľtrhy zaznamenali o pár tisíc návštevníkov viac. Dokonca aj nebývalá vlna odchodov, ako boli nobelovci Dario Fo, Imré Kertész či geniálny semiotik a románopisec Umberto Eco, germánske končiny tentoraz obišla.
Vydané knihy kontra najpredávanejšie
Štatistici hlásia, že opäť vyšlo v rámci beletrie vyše 14-tisíc titulov; keby sa položili na seba, vznikol by komín vysoký 2,3 kilometra. Ak priemerný obyvateľ prečíta ročne desať až dvanásť kníh, je zrejmé, že prevažná väčšina vydaných diel sa dostane len k zlomku čitateľov. Nehovoriac o tom, že im v ceste stojí zahraničná konkurencia – anglická, francúzska, japonská, talianska a švédska.
Tak ako sa nedarí presadiť českým a slovenským autorom u susedov, rovnako sú na tom aj ich nemeckí kolegovia. Domáca produkcia sa prekladá najviac v Číne, Španielsku, Poľsku a Česku.
Nemky majú radšej e-knihy ako ich muži
Elektronické knihy nevoňajú, nešuchocú, nedajú sa v nich ohýbať stránky a nezískate do nich venovanie od autora s podpisom. Takmer štyrom miliónom kupujúcich, z ktorých je až 63 percent žien, to však neprekáža. Počet predaných kusov stále rastie a začína atakovať hranicu 30 miliónov. Okrem cenovej má na tom nepochybne zásluhu aj skladová výhodnosť a čítačky patria čoraz viac do základnej dovolenkovej batožiny. Navyše stúpa aj počet služieb, ktoré ponúkajú za paušál možnosť výpožičiek viacerých titulov naraz. Otvorený je však boj formátov, v ktorom sú knihy vytvorené, kde na jednej strane dominuje kindle od Amazonu a na druhej strane e-booky predávané v hlavných knižných reťazcoch. Tie sa dajú získať aj cez celoštátny systém digitálnych výpožičiek v knižniciach. Pre zákazníka to však stále znamená nutnosť voľby alebo kúpy dvoch zariadení.
Čitateľské tipy a dobyvatelia nemeckého trhu
Hoci v hlavnom literárnom rebríčku zvíťazila divadelná hra z magického sveta J. K. Rowlingovej, jednoznačnou dobyvateľkou nemeckého trhu bola tento rok anglická spisovateľka Jojo Moyesová. V kategórii viazanej beletrie prerazila s pokračovaním nesentimentálneho príbehu Lou Clarkovej a Willa Traynora Čo bolo potom, ktorého prvá časť Predtým, ako som ťa poznala sa vrátila aj v
brožovanej verzii s filmovou obálkou. No a ako tretí sa k nim pridal jej osem rokov starý román The Ship of Brides, ktorý vyšiel v Nemecku pod názvom Nad nami nebo, pod nami more.
Krimi, krimi a ešte raz krimi. Stály čitateľ nášho magazínu vie, že je to jeden z najobľúbenejších žánrov v Nemecku. Z tohoročných prírastkov sa určite oplatí začítať do minule spomínanej Nelle Neuhausovej. K veľmi obľúbeným autorom posledných rokov patrí aj Sebastian Fitzek, ktorému vyšiel naposledy psychotriler Das Paket (Balík) so skvelou obálkou.
Odporúčať bestsellerového autora môže byť dvojsečná zbraň, zvlášť pri žánri ženský román, ale knihy Charlotte Linkovej výrazne prevyšujú úroveň toho, na čo je slovenský čitateľ zvyknutý. Jej pomerne objemné knihy zrejme nezhltnete na jedno posedenie, ale premyslená zápletka, ako aj výborne prepracované charaktery postáv vás určite nesklamú. V slovenčine vyšiel zatiaľ len jej román Das andere Kind pod názvom Ozveny viny. Spisovateľka v roku 2014 prekvapila úprimnou autobiografiou o boji s rakovinou Šesť rokov – Rozlúčka s mojou sestrou.
Čím je Juraj Červenák v slovensko-českom prostredí, tým je v Nemecku autorská dvojica Iny Klockeová a Elmar Wohlrath publikujúca pod pseudonymom Iny Lorentz. Ich historické romány sú mimoriadne populárne a ich stredoveká séria Wanderhure bola úspešne dramatizovaná ako televízna séria aj ako divadelná hra. Ich najnovšie dielo Die steinerne Schlange sa odohráva v Germánii v roku 213.
Z prekladateľského prílevu zapríčineného frankfurtským veľtrhom patrí určite medzi najsympatickejšie knihy pod pseudonymom napísaný Eilikörtage – Tajný denník 83 a ¼-ročného Hendrika Groena. Každodenný život z pohľadu obyvateľa starobinca je skvelou satirou, ktorá neraz aj zamrazí, ako to už pri dobrej literatúre býva. V marci vychádza pokračovanie Tanztee – Nový tajný denník 85-ročného.
Knihy plné fantázie
V literatúre pre deti a mládež už dlhodobo patrí medzi nemeckú špičku Cornelia Funkeová, ktorá sa vrátila k začiatkom a po takmer dvoch desaťročiach napísala pokračovanie svojej najúspešnejšej detskej knihy o drakojazdcovi Die Feder eines Greifs (Pierko gryfa). Jej bez zveličenia celosvetovo úspešná trilógia o Atramentovom svete vyšla pred časom aj po slovensky.
Výrazne jej sekunduje Kerstin Gierová (v ČR a na Slovensku ju vydáva vydavateľstvo CooBoo) s príbehmi o Striebornej knihe snov a putovaním v čase v sérii Drahokamy (Zelená ako smaragd, Modrá ako zafír a Červená ako rubín) o šestnásťročnej Gwendolyn, ktorá sa jedného dňa ocitne na neznámej ulici sto rokov pred tým, ako sa narodila.
Literatúra faktu a pre bibliofilov
Ak vás oslovila knižka Tajný život stromov Petra Wohllebena, môžete sa tešiť od rovnakého autora na Duševný život zvierat (v marci chystá preklad Tatran). Opäť v nej síce nenájdete jediný obrázok, čo však vôbec neznižuje jej pozoruhodný obsah.
Edičným počinom roku, ktorý nezasiahne masy, určite je nový preklad Proustovho Hľadania strateného času. Románový epos tradične patrí na zoznam nesplnených čitateľských záväzkov. Slovenský preklad zastal na prvom zväzku obsahujúcom aj slávnu Swanovu lásku, ktorého filmová podoba s Ornellou Mutiovou a Jeremym Ironsom sa za socializmu prebila do kín v rámci tzv. filmového festivalu pracujúcich.
V posledný októbrový deň v roku 2017 uplynie päťsto rokov, keď Martin Luther pribil svojich 95 téz na bránu wittenberského zámockého kostola a odštartoval tým reformáciu. Nové upravené vydanie Lutherbibel je určite editorským počinom desaťročia.
Posledné roky najčastejšie tipovaný japonský autor na Nobelovu cenu nemá beletristickú novinku, ale jeho nemecký vydavateľ DuMont pripravil výborný zborník esejí Haruki Murakami – Von Beruf Schriftsteller (Povolaním spisovateľ). Podobne ako v prípade knihy o behaní ide aj teraz skutočne o to, čo je v názve. Preto jeho úvahy môžu byť veľmi poučné najmä pre tých, ktorí píšu alebo v časoch rozmáhajúceho sa samovydávania sa písať chystajú. V kapitole o literárnych oceneniach napríklad pripomína, že najväčším ohodnotením je, keď niekto svoje zarobené peniaze investuje do toho, aby si kúpil texty s vašimi myšlienkami. A nezabúda zdôrazniť, že najvyššou povinnosťou spisovateľa je neodflákať obsah.
