Ona, krásna mladá žena, vystupuje z autobusu. Do mesta sa vracia z vidieka, kde bola navštíviť matku. Ešte netuší, čo okrem nej vedia už všetci.
Komisár aj novinár a rodinný priateľ, roj bulvárnych fotografov a tiež diváci filmu majú náskok a sú si vedomí, že kým bola odcestovaná, depresívny manžel si siahol na život a na druhý svet vzal so sebou aj ich dve malé deti.
Ženu okamžite obkolesia dotieraví fotografi. Usmieva sa a hoci ich presviedča, že isto došlo k omylu, pretože nie je žiadna slávna hviezda a s niekým si ju museli pomýliť, ich pozornosť jej aj trochu lichotí.
Na okamih sa v nej kúpe a akoby letmo zapózuje. Fotografi stláčajú spúšte. Komisár ich okríkne a snaží sa ich zahnať, aby mladej žene trochu v ústraní oznámil zdrvujúcu správu. Šťastný úsmev sa mení na výraz bolesti, no ani v tento tragický okamih spúšte a blesky neustanú. Každý z fotografov si chce ukoristiť perfektný záber.

Sladký život, zdrvujúca smrť
“Paparazzov vnímam ako bzučiaci hmyz, čo krúži, vrhá sa na niečo a bodá.
„
Jeden z nich sa volá Coroliano Paparazzo a je výtvorom režiséra Federica Felliniho, jednej z najvýraznejších osobností talianskeho filmu. Keby sa dožil, 20. januára by oslávil 97 rokov. Mal však iba štyridsať, keď filmom Sladký život vyvolal veľký rozruch nielen v kruhoch katolíckej cirkvi.
V tom čase ešte iste netušil, že vymyslenou postavou bulvárneho fotografa raz a navždy pomenuje aj jednu z najkritizovanejších fotoprofesií a jej ošemetné metódy. I keď neodbytní fotožurnalisti robia svoju prácu už viac ako sto rokov, až táto scéna, hoci len dvojminútová, pokrstila fenomén paparazzo.