Od devätnásteho storočia až po dnešok prešiel aj štýl paparazzi fotografovania vývojom. K provokatívnemu remeslu, v ktorom sa od počiatkov točili veľké peniaze a riskovali česť, sláva, zdravie aj život, mali rôzni fotografi osobitý prístup.
Chúlostivé scény, ktoré zrodili fenomén paparazzo Čítajte 
Wilcke a Priester: vlámali sa k mŕtvemu Bismarckovi (zdroj: Willy Wilcke a Max Priester, wikipedia)Wilcke a Priester: vlámali sa k mŕtvemu Bismarckovi
Za prvých paparazzov v dejinách sú považovaní dvaja fotografi z Hamburgu Willy Wilcke a Max Priester.
Nemecká verejnosť pomaly očakávala skon chorľavého prvého kancelára Nemeckej ríše Otta von Bismarck, a tak podplatili lesníka panstva vo Friedrichsruhe, aby sa o smrti dozvedeli medzi prvými. Lesník Louis Spörcke im v osudovú noc z 30. na 31. júla 1898 pomohol dostať sa cez otvorené okno k smrteľnej posteli kancelára.
O štvrtej hodine nadránom nasnímali zopár záberov. Nezdržali sa dlhšie ako desať minút. Zosnulému napravili na poduške zaklonenú hlavu a hodiny na nočnom stolíku prestavili tak, aby ukazovali jedenásť hodín a dvadsať minút. Kancelár zomrel krátko pred jedenástou večer, záber mal tak pôsobiť ešte senzačnejšie, fotografia mala vzbudiť dojem, že vznikla bezprostredne po úmrtí.
Ako píše Hans-Michael Koetzle v knihe 50 ikonických fotografií, už 2. augusta si v novinách podali inzerát: Hľadá sa vhodný kupec či vydavateľ jedinej originálnej fotografie Bismarcka na smrteľnej posteli.
Muž s najvyššou ponukou, vydavateľ Dr. Baltz bol ochotný zaplatiť tridsaťtisíc ríšskych mariek (približne dnešných 250-tisíc eur). O dva dni neskôr sa však Bismarckovej rodine podarilo sklenené negatívy aj všetky kópie zaistiť ako dôkazový materiál a namiesto závratnej sumy fotografi inkasovali tresty.
Lesníka a Maxa Priestera súd poslal za mreže na päť mesiacov. Wilckeho odsúdili na osem mesiacov a okrem toho mu bol odobraný titul dvorného fotografa. I keď verejnosť na žiadosť rodiny fotografie nikdy nemala vidieť, prvý raz vyšli v tlači vo Frankfurter Illustrierte v roku 1952, no s odstupom viac než pol storočia už zďaleka nepôsobili tak šokujúco.
Erich Salomon: kráľ indiskrétnosti. Vo chvíli, keď Briand fotografa uvidel, ukázal na neho so slovami: Pozrite, kráľ indiskrétnosti! Pohotový Salomon okamih odfotil. (zdroj: Erich Salomon)Erich Salomon: kráľ indiskrétnosti
V tridsiatych rokoch minulého storočia sa nemecký fotožurnalista a vyštudovaný právnik Erich Salomon dôverne pohyboval v najvyšších politických kruhoch. Vo fraku a s fotoaparátom v ruke ho bolo vídať všade tam, kde prebiehali dôležité rokovania a robila sa svetová politika.
V zákulisí boli fotografi viac než neželaní, no Salomon mal takt, pôsobil nevtieravo a šikovne sa votrel všade, kam chcel. Fotografoval v časoch, keď sa za hranicou obvyklého považoval už aj nepózovaný záber politika nasnímaný bez jeho vedomia.
