Na nemalé potešenie značnej časti filmových distributérov väčšina divákov verí, že animované filmy sú určené deťom, a preto ich prípadná nízka kvalita nie je chybou. Je to pochabá viera. Nielen preto, že stále prežíva aj animovaná tvorba pre dospelých, ale najmä preto, že deti sa nevedia brániť. Očakávajú, že to za ne spravia dospelí.
A tak, ako zodpovední rodičia nekŕmia potomkov odpadmi či jedmi, nemali by znečisťovať ani ich duše brakom. Najmä v multikinách, kde sa šetrí aj na uvádzačkách, takže v sálach chýba dohľad, sa stáva zvrhlým zvykom, že atraktívne mamičky či vyšportovaní oteckovia usadia detváky a ešte pred začiatkom filmu bezstarostne odídu za nákupmi, na kozmetiku či do posilňovne. Úplne sa spoľahnú na to, že reklama neklamala (hahaha) a film deti zaujme, i na to, že v kine nesedí žiadny deviant.
Našťastie, vznikajú aj univerzálne filmy ako Chlapec vo svete príšer. Pre deti i pre dospelých, pre milovníkov akcie, mystiky i metafor, symbolov a filozofie. A každého, kto nie je načisto otupený, dokážu zaujať, pobaviť i potešiť.
Od Atreja po Alicu
Japonský maliar a výtvarník Mamoru Hosoda (nar. 1967) sa najskôr stal uznávaným animátorom, potom scenáristom a režisérom. Považujú ho za nástupcu Hayao Miyazakiho, i keď s majstrom nespolupracoval a režírovanie filmu Zámok v oblakoch pre tvorivé rozpory odmietol.
Hosodove celovečerné autorské snímky O dievčatku, ktoré preskočilo časom (2006) a Letná vojna (2009) zaznamenali v Japonsku miliónové návštevy, získali aj mnoho medzinárodných ocenení. Predvlani slávil úspechy s príbehom deväťročného mestského chlapca Rena, ktorý sa po matkinej smrti zhodou okolností dostane do sveta obývaného bytosťami s podobou zvierat. Nemajú ľudí v láske, pretože človek sa ľahko nechá opantať hnevom, nenávisťou, krutosťou – temnotou. Ničotou, povedal by Atrej z Nekonečného príbehu.
