Už dvadsaťjeden rokov nežije. A predsa do kín prichádza film nakrútený podľa scenára, ktorý ešte napísal on: Miluji tě modře.
Jaroslav Papušek bol génius. Zbytočne hovoril, že s profesionálnymi filmármi nemá nič spoločné a že on proste iba rád robí filmy, tak ako niekto rád stavia baráky. Keby raz Česi chceli poslať do vesmíru záznam o svojej existencii, mali by poslať jeho trilógiu Ecce Homo Homolka. Alebo Formanove filmy Lásky jedné plavovlásky a Hoří, má panenko, pod ktorými bol podpísaný ako spoluscenárista.
Scenár k filmu Miluji tě modře dopísal tesne pred tým, ako dostal infarkt. Hoci mal oň veľký záujem kameraman Miroslav Ondříček, jedenásť rokov sa s ním nič nerobilo. Až sa nakoniec príbeh mladého muža, ktorý dostane výpoveď z Národnej galérie a býva u mamy, dostal k Milošovi Šmídmajerovi.
Papoušek vravel, že začal písať, pretože stále okolo seba videl trapasy, aj sám ich vytváral. Vo filme to dotiahol na vyššiu úroveň, tie už boli čistou, ale krásnou esenciou trápnosti.
Keďže pôvodne študoval na Akadémii výtvarných umení, aj Šmídmajer sa snažil, aby výtvarná stránka filmu bola na vyššej úrovni, ako české filmy zvyčajne mávajú. Denisa Nesvačilová, ktorá hrá akúsi femme fatale, vo filme o filme vyzdvihla aj jazyk v dialógoch. Vraj rešpektuje už trochu zastaranú hovorovú češtinu a aj spôsob, akým kedysi muži dvorili ženám.
Česká komédia sa v posledných rokov nevie celkom dobre dostať z priemernosti, ani Šmídmajerove filmy nie sú výnimka. Najoriginálnejší pokus bol asi Polski film, ktorý ešte v roku 2012 nakrútil Marek Najbrt.
Jaroslav Papoušek sa snažil dosiahnuť vysokú úroveň, aj keď hovorieval, že na to, čo sa nazýva "závažný film s myšlienkou", nikdy neašpiroval. V knihe Antonína J. Liehma Ostře sledované filmy povedal: "Keď ja som len na tie hovadinky."
