V marci mal PAUL VAN DYK ťažké zranenie. Zrútil sa z pódia, poranil si hlavu a utrpela aj jeho chrbtica. Niekoľko mesiacov ležal, učil sa chodiť aj rozprávať. Nemecký DJ, vlastným menom Matthias Paul, patrí v elektronickej hudbe k najslávnejším predstaviteľom a teraz sa vracia na pódiá. Robí to preto, lebo hudba má aj politický rozmer. V Bratislave vystúpi 24. februára.
Keď ste sa zranili, niektorí neverili, že sa k hudbe vrátite. Ako sa zotavujete?
„Bude trvať dlho, kým sa úplne zotavím. Snažím sa však na to pozerať optimisticky. Vyzerá to dobre, som nažive, mám podporu od ľudí, ktorí ma majú radi a som v dobrej nálade.“
V minulosti ste povedali, že tanečná hudba môže byť politická. Ako ste to mysleli?
„Chcel som tým povedať, že hudba má politický rozmer. Ľudia, ktorí majú inú farbu pleti, iné vierovyznanie alebo sú z národov stojacich oproti sebe vo vojne si vedia nájsť niečo spoločné. Prídu sa spolu zabaviť. Tým, že už dokážu byť vedľa seba na jednom mieste, si preukazujú rešpekt a to je niečo výnimočné. Nakoniec zistia, že všetci chceme rovnaké veci: mier, slobodu, byť vzdelanými. Chceme to bez ohľadu na to, aký máme občiansky preukaz. V tom vidím veľkú silu elektronickej hudby.“
Často ste sa zvykli vyjadrovať aj k problému drog. Nedávno uzavreli slávny londýnsky tanečný klub Fabric pre dve predávkovania. Mali by si majitelia podnikov dávať väčší pozor?
„Nemyslím si, že ilegálne látky sú problémom klubov a elektronickej hudby. Sú problémom celého spoločenského života. Sú problémom v kluboch, v reštauráciách, ale aj v domácnostiach. Sú súčasťou každodennej existencie. Nie sú však súčasťou môjho života. Mojou drogou je hudba alebo dobrá kniha. Tie ma udržujú v eufórii. Nepotrebujem žiadne ilegálne látky. Ak s nimi máme v spoločnosti problém, musíme sa všetci opýtať , prečo to tak je. Prečo sa ľudia pokúšajú uniknúť zo svojej reality?“
Môžu sa však tejto téme vyhnúť majitelia klubov?
