Pomôcť imigrantovi, ktorý je v krajine nelegálne? Poskytnúť mu ubytovanie alebo aspoň adresu trvalého pobytu, kým si nájde prácu? Takéto niečo majú Francúzi zakázané. Už niekoľko rokov platí v ich krajine legislatíva, ktorá toto správanie klasifikuje ako delikt a neposlušných občanov zaň posiela pred súd.
Je prirodzené, keď o niečom takom vznikajú filmové drámy, ale Francúzi o tom nakrútili komédiu, ktorú nazvali S otvorenou náručou. A vraj neurobili dobre.
Hlavnú úlohu v nej má jeden z najpopulárnejších hercov Christian Clavier. Hrá ľavicového intelektuála, buržuja a zároveň bohéma, ktorý svoje názory pravidelne prezentuje v televízii. Keby nosil iba bielu rozopnutú košeľu, vyzeral by presne ako Bernard Henri-Lévy. Keď raz v jednom rozhovore tvrdil, že každá francúzska domácnosť by mala prijať jednu rodinu imigrantov, moderátor ho prinútil sľúbiť, že sám tak urobí prvý.
My zdes na francúzsky spôsob.My zdes
Pokračovanie príbehu pripomína slovenský dokumentárny film My zdes. V ňom režisér Jaro Vojtek zaznamenal, ako jedna kazašská rodina zazvonila pod domom fotografa Andreja Bána a očakávala, že jej pomôže začať nový život v Bratislave. Clavierovi zas pred domov zazvonia Rómovia. Rozdiel je v tom, že kým vo Vojtekovom filme vznikol tragický obraz imigrantskej vykorenenosti, komédia S otvorenou náručou stavia skôr na humore, ktorý pracuje s kultúrnymi a národnostnými klišé.
