Oldřich Nový patrí medzi tie filmové hviezdy, ktoré sme vo filme videli nespočetne veľakrát, aj vďaka filmom pre pamätníkov. Až sa nám zdá, že ho poznáme naspamäť. Čo o ňom však vieme naozaj? Vieme, ako napríklad rozprával v súkromí? Keď sa uvoľnil, prestal používať ten svoj štylizovaný nosový hlas? A čom hovoril doma? Diskutoval s manželkou o banálnych veciach v štýle, čo bude na obed a čo treba kúpiť v obchode?
Nie, nevieme.
Keď Česká televízia začala pred tromi týždňami vysielať seriál Bohéma, vrátila do diskusie otázku, ako vlastne rozprávať o nedávnej minulosti. Téma, ktorej sa Česi chytili, je vážna: Ktorí filmári a ktoré populárne herecké hviezdy kolaborovali s režimom? Šesťdielne rozprávanie sa začína v roku 1938 a končí v roku 1953.
Druhou otázkou je, či by taký seriál mohol vzniknúť u nás. Samozrejme, treba pritom vziať do úvahy viacero okolností. Keď nemáme informácie z prvej ruky, máme aspoň z druhej? A kto ich zachytil, a aké má pohnútky?
Filmári mali šťastie, že nenakrúcali
Akékoľvek umelecké zobrazenie minulosti je do veľkej miery založené na fantázii autora - a veru i historika - a tá sa o skutočnosť môže opierať len do tej miery, do akej je tá skutočnosť aspoň čiastočne známa. Filmy z praveku, stredoveku alebo hoci aj z devätnásteho storočia a svet, ktorý v nich vidíme, je len našou dohodou, ako to vtedy asi vyzeralo. Výmyslom, hoci esteticky mnohokrát veľmi presvedčivým. Je to nekonečné veštenie z odrobiniek, ktoré máme k dispozícii.
Ak by sme chceli nakrútiť seriál z obdobia od roku 1938, povedzme, do roku 1948, určite by bol mimoriadne zaujímavý a dramatický rozpad Československa, nástup nacizmu, slovenský štát, koniec vojny, ďalší pokus o Československo a nástup komunistov. Rád by som si niečo také pozrel, aj keď by sa autor musel dotknúť mnohých citlivých miest. Záležalo by na jeho odvahe - a aj na jeho presvedčení.
Horiaci ker bol lekciou pre verejnoprávne televízie. Poučila sa len česká Čítajte Vo filmovom prostredí by sa rozhodne odohrávať nemohol, lebo v tom období vznikol iba jeden naozajstný slovenský film, aj to dokumentárny - Od Tatier po Azovské more. Názov a rok vzniku, 1942, napovedá, že sa týkal chrabrosti našich vojakov na tzv. východnom fronte, čiže po boku Nemcov proti Sovietskemu zväzu. Dobový vtip hovorí, že druhý film - Od Azovského mora po Tatry - už nestihli nakrútiť.
Čiže, skrátka, v našom zamýšľanom seriáli by sme nemohli využiť žiadne spektakulárne filmové ateliéry.
Vladimír Javorský hrá v Bohéme Vlastu Buriana, ktorý v 30. rokoch nakrútil množstvo populárnych filmov. Na Slovensku by takú šancu nemal. (zdroj: ČT)
Michal Dlouhý ako Zdeněk Štěpánek a Judith Bárdos ako Lili Krallová počas nemeckej okupácie v seriáli Bohéma. (zdroj: ČT)V divadle sa rezalo a rúbalo do krve
Zostáva teda divadelné prostredie alebo literárno-kaviarenská spoločnosť. Obe tieto oblasti totiž prekvitali. Podľa Kalendára SND z roku 1941 sa na doskách, ktoré občas znamenajú aj svet, stretával napríklad mladý Mikuláš Huba, František Dibarbora alebo Vilma Jamnická, s Paľom Bielikom, Karolom L. Zacharom, Františkom Zvaríkom, či Máriou Kišoňovou-Hubovou. Naozaj pestrá spoločnosť. Herec Štefan Figura hrdo zaspieval Rež a rúbaj do krve, či List z frontu - samozrejme, východného.
