BRATISLAVA. „Otázka, ako sa umelci stavali k moci, ktorá tu vládla v rokoch 1939 až 1945, ma dodnes trápi. Neviem sa vyrovnať s tým, že v tom období tu mohli fungovať divadlá de iure ako nezávislé družstvá a po roku 1989 stále fungujú tak, ako Lenin chcel – sú založené mocou,“ hovorí Blaho Uhlár pre SME.
Česká televízia vysiela hraný seriál Bohéma, ktorý rozpráva, neraz provokatívne, o filmových hviezdach v čase protektorátu.
V tom čase u nás filmový priemysel ani filmová tvorba v podstate neexistovali, ale Blaho Uhlár upozorňuje napríklad na Slovenské divadlo v Prešove.
Horiaci ker bol lekciou pre verejnoprávne televízie. Poučila sa len Česká Čítajte V januári 1944 ho otvorili ako tretiu slovenskú divadelnú inštitúciu. Účinkovala v ňom aj jeho mama Gabriela Uhlárová. Ako členka tohto proštátne orientovaného súboru nemala k fungovaniu fašistického slovenského štátu výhrady, naopak, sympatizovala s ním, podobne ako jej manžel.
Aj preto Blaho Uhlár vo svojom nezávislom súbore Stoka vytvoril pred pár rokmi inscenáciu Pokus, inšpirovanú práve jej príbehom.
Stala sa jednou z najsilnejších a najintímnejších spovedí o koreňoch divadelnej tvorby na Slovensku a najmä o agresívnom prostredí moci.
Záber z inscenácie Pokus. Filmová dokrútka zachytáva otvorenie profesionálneho Slovenského divadla v Prešove v januári roku 1944, na ktorom sa zúčastnili aj najvyššie politické šarže. (zdroj: FOTO - CTIBOR BACHRATÝ)Čo sme ešte nepochopili
Hoci sa Uhlár nenazýva disidentom, zaujíma ho, prečo sa intelektuáli dali aj v 70. rokoch znormalizovať.
