Zdá sa, akoby dnes klasická hudba ani neexistovala. Vytratila sa zo zorného uhla bežného poslucháča, počujeme ju len vo vybraných rádiách. Ak si k nej človek sám nenájde cestu, do kontaktu s ňou nepríde, hovorí violončelista Jozef Lupták.
Jeho festival Konvergencie sa to snaží zmeniť – a je to neľahká úloha. Tradícia klasickej hudby je u nás slabá a oproti zvyšku Európy aj naša ochota si za lístok zaplatiť.
„Väčšinu ľudí zaujíma to, čo poznajú, a za to sú ochotní zaplatiť aj viac. Ak však ide o typ klasickej hudby či divadla, ľudia rozmýšľajú nad tým, či to stojí za investíciu,“ myslí si Lupták. Za roky si však už aspoň jeho festival vytvoril stály okruh divákov.
Konvergencie bývajú tradične na jeseň, no už druhý sa rok ponúkajú aj svoju zimnú verziu. Minule priniesli celý cyklus sláčikových kvartet ruského skladateľa Šostakoviča. Teraz sa zamerali na osobnosť, ktorá je nášmu regiónu ešte bližšia: maďarského velikána Bélu Bartóka.
Z Rimavskej Soboty
„Bol to čiastočne Bratislavčan,“ hovorí Lupták. Brilantný klavirista a skladateľ sa celý život zaujímal o ľudovú tvorbu a tá slovenská mu bola obzvlášť blízka. Jeho mama bola Slovenka. Bartók k nám teda často cestoval a hľadal autentické folklórne piesne.
Konvergencie otvoria februárový program jeho kvintetom, jeho dve časti napísal Bartók v okolí Rimavskej Soboty. „Na toto kvinteto neskôr zanevrel. Podľa toho, čo viem, partitúru s touto skladbou aj zahodil a už ju nikdy nechcel vidieť. Zachoval ju len skladateľ Ernö Dohnányi.“
Za svojho života Bartók zozbieral tisícky ľudových piesní, ktoré ho výrazne ovplyvnili aj vo vlastnej tvorbe. Lupták verí, že takýto program by mohol zaujať aj ľudí, ktorí sa bežne o klasiku nezaujímajú. Publikum sa totiž bežne bojí toho, čo nepozná.
V Bartókových sláčikových kvartetách, ktoré na festivale zahrá izraelský súbor Jerusalem Quartet, budeme počuť citáty zo slovenského folklóru. Ale okrem toho zaznejú aj zriedkavo uvádzané zbory a piesne, ako aj husľová sonáta č.1.
Violončelista Jozef Lupták. (zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Súčasť establišmentu
Dôvod toho, prečo sa o klasiku zaujímame menej ako obyvatelia v iných častiach Európy, môžeme nájsť v dejinách.
