Keď jej prepadnete, ťažko sa vraciate do reality. Téma UFO je nebezpečná.
Aj s týmto vedomím vstupoval režisér Maroš Berák do sveta ľudí, ktorí sa mu venujú. On sám vyrástol na známom Spielbergovom filme Blízke stretnutie tretieho druhu. Nesie vraj veľmi presný odkaz toho, ako naša civilizácia samu seba vníma.
Šesť rokov pracoval na celovečernom dokumente Sprisahanie šedej rasy. Po stredajšej premiére si naň chvíľu musíme počkať, v marci vyrazí aj do kín.
Blízke stretnutie tretieho druhu. Slávny film Stevena Spielberga rozohral už v roku 1977 fantastické stretnutie s mimozemskou civilizáciou. (zdroj: FOTO - ČSFD)Rovnaký zážitok, iné pocity
„Je to obraz Slovenska, vytvorený cez ľudí, ktorí sú v niečom iní ako ostatní. Venujú sa téme, ktorú väčšinová spoločnosť považuje za exotickú, niektorí až za hranicou zdravého rozumu,“ hovorí Maroš Berák. Páči sa mu, že jeho respondenti napriek počiatočným obavám nabrali odvahu o tom hovoriť, aj keď ich zrejme vysmejú. "Pustili sa do toho so mnou, dôverujú mi.“
Na filme spolupracoval s režisérkou Zuzanou Piussi a hudobníkom Jánom Boleslavom Kladivom. Pracujú v ňom s líniou svedectiev a so zábermi svedkov, ktorí mali s UFO skúsenosť. Často boli ich pocity celkom odlišné.
„Zaujímavé je, že v niektorých prípadoch ľudia zažili UFO skupinovo, napríklad cestou v aute, ale stretnutie vnímajú celkom odlišne. Jeden tvrdí, že ho pozoroval z diaľky, druhý z bezprostrednej blízkosti,“ hovorí Berák. Časť zážitku podľa neho jednoducho vytesnia. „Je to kolektívne pozorovanie úkazu, pre ktorý nemáme zatiaľ racionálne vysvetlenie.“
(zdroj: Ufofilm.sk)Hovoriť sa boja
Režiséra vo filme sprevádzajú dvaja UFO bádatelia stredoškolský učiteľ Peter Paulík a inžinier Miro Karlík, im sa ľudia so zážitkami tohto typu otvorene zverujú.
„Dal som ľuďom šancu povedať, čo si o tom myslia,“ hovorí. Vytvárajú totiž podľa jeho slov obraz istej časti Slovenska, ktorá vôbec nie je malá. Tých ľudí je pomerne dosť, má ich rád a konšpiračné teórie ho z pohľadu vyštudovaného filozofa svojím spôsobom bavia.
Pre ľudí, ktorých fenomén UFO spája, sú podľa neho príznačné dve veci: na jednej strane nadšenie, na druhej istý stupeň nedôvery v akúsi oficiálnu, mainstreamovú verziu sveta. Akoby sa k svojim zážitkom najprv ani nechceli vracať. Ak sú napokon ochotní o nich hovoriť, nerobia z nich tému svojho života.
„Človek nedokáže žiť s niečím, čo ho takto presahuje a snaží sa to nejako vytlačiť na okraj záujmu. Inak hrozí, že sa ocitne príliš mimo, dokonca na okraji spoločnosti. To málokto chce,“ myslí si Maroš Berák.
