Kráča v temnom lese. Jediné osvetlenie badať z horiacich vatier a zapálených drevených pahýľov v tvare hákového kríža. Sadá si za stôl. Oproti nemu zavalitý chlapík v čiernom tričku, na hlave šiltovka. Vedľa neho na každej strane strážca, hlavy v kukle. Novinár sa práve stretol s novodobým Ku-Klux-Klanom.
Režisérka Catherine Tambini touto scénou otvára svoj dokumentárny film Hate Rising. Sprevádza v ňom novinára Jorgeho Ramosa, amerického občana mexického pôvodu, ktorý hľadá pôvod nenávisti k inakosti v dnešných Spojených štátoch.
Ramos pátra po najrôznejších skupinách, ktoré na iné národy či menšiny útočia. Pýta sa detí, ale pýta sa aj žien zahalených v šatkách, ktoré sa stali svedkami alebo obeťami rasistických urážok a napadnutí. Právnici, sledujúci nenávistné komentáre na internete, hovoria, že proti toľkému množstvu premyslenej nevraživosti sa vlastne nedá brániť.
Napriek tomu, že obdobné názory tu boli vždy, práve teraz pri novom prezidentovi zaznamenávajú silnejúcu tendenciu extrémistických urážok.
Aj Ramos sám pocítil takúto nepochopiteľnú a neakceptovateľnú nenávisť. Na volebnom mítingu Donalda Trumpa chcel položiť otázku, ale miliardár ho ignoroval. Hoci Ramos ho nijako fyzicky ani inak neohrozoval, ochranka ho vyviedla von.
Vo filme Hate Rising tak vyvstáva zvláštny paradox. Kým ultrapravicové skupiny priamo vyzývajú na nepriateľstvo a podporujú sa v nenávisti, tí druhí, ktorým sú vyhrážky adresované, nahlas nekričia. Neatakujú a nečastujú ultrapravicové skupiny urážkami či obvineniami. Dúfajú, že rasistické myšlienky majú len niekoľkí z nich. Ešte stále sa v Amerike cítia dobre. Dokedy, to nevedia.
Jorge Ramos považuje problém narastajúcej nevraživosti za vážny, ktorý treba riešiť. Otázne je ako. Dokumentárny film zverejnili tvorcovia na internete, aby s riešením skúsili prísť aj diváci.