Len pár dní po tom, ako Lou Andreas Salomé 5. februára 1937 naposledy vydýchla, vtrhlo do jej domu v nemeckom Göttingene gestapo. Zhabali celú jej knižnicu.
Posledných dvadsať rokov viedla v meste úspešnú psychoanalytickú prax, priatelila sa so Sigmundom Freudom, ktorý ju uznanlivo označoval za poetku psychoanalýzy a udržiavala s ním živú korešpondenciu. Predpokladali preto, že byt bude plný ´tej škodlivej židovskej psychologickej pavedy’.
Isteže bol, knižnica Lou musela byť skvostná. Raz o sebe so smiechom prezradila, že ak aj práve nemala potrebnú hotovosť, neváhala predať zlaté šperky, ktoré jej ktosi daroval, len aby si zaobstarala kompletné spisy mysliteľa Spinozu.
“Spomienkam ostanem verná navždy, ľuďom nebudem verná nikdy.“
„
Patrila k najvzdelanejším ženám devätnásteho storočia, na konvencie a predsudky nedbala. Múza Friedricha Nietzscheho, dôverníčka Paula Réea a milenka Rainera Maria Rilkeho žila život celkom podľa svojich predstáv. V knihách, ktoré sama napísala, zanechala spomienky na veľkých mužov svojej doby, no jej vlastné autorské dielo pritom ostalo v ich tieni.
Pri poslednom stretnutí s učiteľom a dobrým priateľom Sigmundom Freudom v roku 1928. (zdroj: profimédia)Prázdniny v Ríme
Mala len osemnásť, keď ako jedna z prvých žien začala študovať na prestížnej univerzite v Zürichu. Religionostiku, dejiny umenia, logiku, a zahĺbila sa aj do prednášok z archeológie. Mladá šľachtičná z Ruska bola v túžbe po poznaní nezastaviteľná.
Keď začala kašlať krv a lekári jej pre podozrenie na tuberkulózu odporúčali teplejšie podnebie, v sprievode matky odcestovala do Ríma.
