Kristin Hannah: Slávik (zdroj: Albatros media, Bratislava 2016)Ale téma je priam faustovsky sartrovská. Čo vlastne robili ženy, kým ich muži ráčili fajčiť v zákopoch, riešili veľké vojnové dilemy a čakali, kedy ich zabijú alebo kedy zabijú oni niekoho?
A čo keď ten nemecký dôstojník, ktorý sa nasťahuje do vidieckeho domu k mladej žene, chce aj čosi viac? A bol naozaj ten generál Petain taký kolaborant alebo sa vďaka nemu podarilo prežiť? A čo znamená prežiť vojnu v závetrí vidieka? Kto je bez viny, nech hodí kameňom...
Retrospektíva
Píše sa rok 1995 a chystá sa oslava 50. výročia konca vojny, pri ktorej sa navyše niekoľko preživších rozhodne usporiadať spomienkovú slávnosť na počesť Slávika. Krycie meno pre kohosi, kto zachránil viac ako stovku ľudí. A v tej chvíli sa rozbieha retrospektíva, ktorá nás vedie do roku 1939, do čias zmrákania sa nad Európou.
Príbeh dvoch sestier sa začína v nevinne medzivojnovom období, avšak hneď s vojnovou rodinnou traumou. Bez rodinnej traumy by to nebol americký bestseller. Vianne a jej o niekoľko rokov mladšia sestra Isabelle prichádzajú o matku a ich otec, človiečik, ktorý si prešiel Verdunom a bojiskami 1. svetovej vojny, je vlastne zlomeným, nevrlým otcom, ktorý zverí svoje dcéry do výchovy na vidiek, aby mohol viesť obchod s knižkami v Paríži.
Z Vianne sa stane príjemná mladá žena, dedinská učiteľka, ktorá sa vydá, stará sa o manžela, o dcérku Sophiu a dbá o teplo rodinného kozuba. Isabelle vyrastá po internátnych školách, je rebelka, ktorá žije ideálmi slobody a vzdoru. Lenže prichádza rok 1939, Vianninho manžela povolajú do armády a čerstvo osemnásťročnú Isabelle posiela otec pred nemeckou okupáciou na vidiek k sestre.
Malé dejiny rodiny sa prelínajú s tými veľkými a autorka rozohráva v tejto rodinnej atmosfére príbeh o dvoch prístupoch k okupácii. Vianne chce prežiť, Isabelle vzdorovať. A tak sa dva modely, dva postoje k okupácii stávajú hlavným motívom knihy. Kolaborácia? Rezistencia? Petain? De Gaulle? A čo keď sa odrazu najlepšia priateľka Vianne, učiteľka Rachel, dostane do transportu smrti a Vianne prichýli jej dieťa k sebe domov. Malé židovské dieťa v dome s nemeckým dôstojníkom neveští práve pokojný život. Dilemy sa nedejú len medzi ľuďmi, ale najmä v ľuďoch.
Drastická sentimentalita
Obidve sestry sú svojím spôsobom sympatické, aj keď predstavujú dva rôzne ľudské postoje. Isabelle sa rozhodne pridať k hnutiu odporu, má prezývku Slávik, najprv roznáša letáky, neskôr je spojkou na prevádzanie ľudí do Španielska.
Vianne sa stará o domácnosť, ktorú priamo okupuje nemecký dôstojník, snaží sa prežiť, zabezpečiť rodine jedlo, aj za cenu, ktorú by v mierových časoch určite nedala. Ale je vojna a deti musia prežiť.
A vojna je drsná, krutá, nosí smrť, ponižovanie. Isabelle i Vianne vidia situácie, pri ktorých sentiment nemá miesto.
Ak chcú prežiť, môžu hrať formu, podľahnúť, alebo bojovať tak, ako vedia. Autorka s gráciou hodnou kurzov tvorivého písania (teda efektne) vedie čitateľa príbehom, necháva otvorené dvierka práve vtedy, keď strihne niektorý z rozvíjajúcich sa príbehov. Isabelle je zamilovaná do náhodného pocestného, ale práve táto láska ju vedie k ešte väčšiemu odporu.
Láska je často impulzom na ďalšie čítanie. Ale aby sme sa nehrabali len v citoch rozvášnenej adolescentky, máme tu pre čitateľov aj rozvážnu Vianne, ktorá je konvenčná, ústupčivá, prijíma stav s pokorou, lebo chce brániť to, na čom jej najviac záleží – svoju dcérku.
Až odvlečenie jej židovskej priateľky v nej prebudí potrebu nevzdať sa, ba postaviť sa krutým časom. Hranicu, keď sa v nás prebudí ľudskosť, vzdor, musíme v sebe objaviť. A asi nie každý ju v sebe má. A z Vianne sa stane vlastne hrdinka neviditeľného života.
Ženy v tieni
Veľké a malé dejiny tvoria jednu z dôležitých tém literatúry. Jedna vec je vojenské ťaženie, druhá život obyčajných ľudí. Je to život v závetrí veľkých udalosti, každodenný malý boj o prežitie, neraz za podmienok, ktoré sú ponižujúce. Ale neraz s ľuďmi, ktorí svoj osud prijímajú ako šancu na zmenu.
Poznáme to aj z dejín slovenského fašistického štátu či komunizmu. Nie každý je nutne kolaborant, ale snaha prežiť vedie neraz k pokore, rešpektovaniu daného stavu, tolerovaniu toho, čo sa deje, či dokonca obhajovaniu existujúcej cesty ako menšieho zla. Taká je aj Vianne, mladá žena, ktorej záleží na jej dieťati, chce mu dopriať jedlo, oblečenie, chce, aby žilo, pretože pud prežiť je veľmi silný.
Často však to boli práve ženy – a Vianne sa takou stane –, ktoré sa odhodlali na akcie, ktoré ich ohrozovali. Stovky, tisíce zachránených židovských spoluobčanov majú na svedomí práve takéto odvážne ženy. Nemuseli strieľať, nemuseli nikoho zabíjať. A nemuseli to ani robiť, keby nechceli. Vedome sa vystavili ohrozeniu, neraz nad nimi visel Damoklov meč udavačstva od tých, ktorí boli takými milými susedmi.
Prežiť na fronte bolo nepochybne ťažké, ale rovnako ťažké a hrdinské bolo prežiť za frontom.
Ako z učebnice
Kristin Hannah je Američanka, ktorá píše preto, aby rozprávala veľké ľudské príbehy tak, aby boli úspešné. Nie je to umelecké trápenie sa s témou, ale efektívna práca s čitateľom. Kniha sa číta dobre, dej plynie relatívne rýchlo, jeho počiatočné rozohratie a vytvorenie emocionálnej mapy postáv je typické pre múdre rady z kurzov tvorivého písania.
Dajte traumu z detstva (mŕtva matka, nevrlý otec), konflikt medzi najbližšími („dobrá“ a „rebelská“ sestra), zasaďte to do dobového kontextu a nezabudnite na témy, ktoré hýbu literatúrou posledných desaťročí a dodávajú textu pokornú vážnosť: teda téma holokaustu, to sa predsa nekritizuje.
Napriek irónii v predchádzajúcej vete sa čitateľsky priznávam, že sa mi v závere tlačili do očí slzy dojatia. Aj keď záver je patetický, vraciame sa k úvodu rozprávania, k roku 1995. Stará pani, ktorá začala príbeh rozprávať, je vlastne Vianne, záchrankyňa viacerých židovských detí, a Slávik je Isabelle.
Sestra, ktorá sa síce dožila víťazstva nad fašizmom, ale slobodu si už nevládala vychutnať. Ďalšie rodinné väzby a tajomstvá prezrádzať neradno, aj samotná hrdinka ich vlastne tají a vezme si ich do hrobu. Lebo niekedy treba aj odpúšťať.
Bestseller
Ambivalentný čitateľský pocit rozpakov a nadšenia sprevádza našu čitateľskú skúsenosť posledných rokov. Na scénu s ľahkosťou vplávajú bestsellery, ktoré sú čitateľsky lákavé, profesionálne a redaktorsky skvele spracované, humanisticky a politicky korektné, emocionálne vyrátané tak, aby ste v nich cítili napätie, vášeň, smútok.
Je to literatúra? Alebo literárny tovar?
Kniha Kristin Hannah je presne takýmto literárnym produktom. Keď ho budete čítať, nebudete sa hanbiť, že by ste čítali voľačo menejcenné. Ale zároveň vám ostane na podnebí pocit premysleného kalkulu dobre napísaného literárneho diela, ktoré vás vlastne neznepokojí, nevyruší zo stereotypu, neprekvapí. Je prosto dokonalé. A to umenie nemá byť.
Kristin Hannah: Slávik (Albatros media, Bratislava 2016)
