Snažím sa porozumieť nekompromisným kritikom, hovorí o súťaži Zem spieva etnomuzikologička Jana Ambrózová. Folklórna šou podľa nej ukazuje, aké dôležité je pracovať v umení s chirurgickou presnosťou.
Azda neexistuje reflexia, postreh, či kritika, ktorá by vo verejnej diskusii na margo Zeme spieva nezaznela. Povedané bolo skutočne všetko. Autori týmto zábavným programom vkročili do akejsi posvätnej zóny, kde vôbec nepostačuje folklórne prejavy jednoducho vystaviť kamere, či vkomponovať ich do zložito štruktúrovanej dramaturgie a vtipných scénických kontextov.
Zem spieva jasne poukázala na skutočnosť, aké kardinálne dôležité je pracovať v tejto sfére umenia s priam chirurgickou presnosťou.
Omyly, slepé uličky, či kreatívne experimenty sa v prípade veľkej časti divákov zjavne nevyplácajú. Mnohí z nich sú nekompromisnými kritikmi. Snažím sa im porozumieť.
Aj prostredníctvom Zeme spieva sa jasne ukázalo, že folklórne tradície a umenie sú skutočne dodnes zásadnou súčasťou života mnohých ľudí na Slovensku. Tvoria konštitutívny prvok tisícok individuálnych identít, je to citlivo chránený a hlboko prežívaný umelecký svet mnohým médiám doteraz skrytý, v istých ohľadoch nepoznaný a nepochopený.
A preto veľká poklona a poďakovanie RTVS, že sa na tento odvážny projekt podujala. Skutočne, veľké ďakujem.
Som lojálna diváčka - vnímam projekt ako východisko, na ktorom možno v budúcnosti ďalej stavať – jednak obrusovať hrany súčasného formátu a tvoriť nové, odvážnejšie relácie (menej okázalé, viac edukatívne a určené pre náročnejšiu cieľovú skupinu). Nič sa ním nekončí, úprimne dúfam, že práve naopak.
Som za túto reláciu vďačná z mnohých dôvodov. Dovolím si poukázať len na niektoré, pre mňa najzaujímavejšie. Keďže poznám maďarského pendanta slovenskej folklórnej „šou“- pokojnejší súťažný program Fölszállott a páva, bolo pre mňa zaujímavé sledovať, aké je uvažovanie a miera odvahy televíznych tvorcov pri prezentácii folklóru v hlavnom vysielacom čase na Slovensku.
Ako vedkyňa veľmi pozorne sledujem reakcie divákov a diváčok na sociálnych sieťach: ako sa v nich zrkadlí ich citlivosť voči lokálnym aj regionálnym hraniciam vytýčeným folklórnymi prejavmi, aké sú predstavy o ideálnej scénickej prezentácii folklóru, aká je skutočná miera poznania mechanizmov jeho vývoja a úroveň akceptácie jeho variantnosti.
Zemi spieva je nutné pogratulovať, pretože otvorene ukázala konzervatívnejšiemu divákovi mnohorakosť existencie folklórnych prejavov na Slovensku (vrátane jej rôznorodých spojení s inými žánrami), na druhej strane sa jej citlivým výberom súťažiacich podarilo odkryť a ukázať na svetlo sveta skutočné talenty.
V poslednej relácii to bola speváčka, ktorá ma očarila krásou svojho spevu - Maťka Cínová, Michal Noga, jeden z najlepších primášov a hudobných lektorov u nás, alebo ľudová hudba Martiny Bobáňovej a tanečná skupina Partia.
Prajem relácii vďačného aj pozorného a spravodlivo kritického diváka. A teším sa na jej dozrievanie a rast v budúcich týždňoch a sezónach.
Autorka pracuje na katedre etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre.
Autor: Jana Ambrózová
