Odysea
Nech sa vyberie ktorýmkoľvek smerom, vždy zastane na polceste
Kinotip
Kto by nepoznal Jacqua Cousteaua a neobdivoval ho? Vynašiel akvalung, bol priekopníkom filmovania pod morskou hladinou, chrabrým cestovateľom a neohrozeným potápačom. Ani komunisti neodolali jeho dokumentárnym filmom. Televízia ich uvádzala aj v časoch najprísnejšej normalizácie. Cousteau nebol Američan ale Francúz – a Francúzsko pre boľševikov nikdy nebolo také zlo ako USA alebo spolkové Nemecko. Nečudo, že Cousteau má u nás dodnes mnoho oddaných obdivovateľov. A obdivovateliek.
(zdroj: FOTO - FILM EUROPE)Od paródie k biografii
Francúzsky scenárista a režisér kriminálnych drám Jérôme Salle vlani vo francúzsko-belgickej koprodukcii nakrútil vážny celovečerný film, inšpirovaný viacerými knihami, vrátane pamätí Cousteauovho syna Jeana Michela. Záverečné titulky však vyzdvihujú aj význam režisérových vlastných výskumov a pátraní. Možno na ich základe dospel k predstave o komplikovanosti Cousteauovho charakteru, no pretaviť ju do filmu sa mu celkom nepodarilo. A pritom nakrúcanie vo Francúzsku, Chorvátsku, Južnej Afrike, Argentíne, Antarktíde, Brazílii i na Bahamách si vyžiadalo milióny eur.
(zdroj: FOTO - FILM EUROPE)Sklamané červené čiapočky
Na slovenskú premiéru sa v eufórii dostavili desiatky Cousteauových fanúšikov, označených typickými červenými pletenými čiapočkami. Lenže nadšenie ich opúšťalo, keď sledovali príbeh egomaniaka, ktorý všetko úsilie celé desiatky rokov venoval výlučne sebaprezentácii. Ešte aj tá červená čiapka bola iba kalkul a marketingový ťah. Filmový Cousteau v podaní Lamberta Wilsona je voči manželke i deťom studený, takmer bezcitný.
Synom povie, že ich narodenie bolo chybou. Smrť otca berie ako otravnú lapáliu. Starosti s bežnou prevádzkou lode Calypso vďačne presunie na manželku, sklamanú a zlomenú jeho ľadovou krutou samoľúbosťou a chronickým sukničkárstvom.
Prirodzene, takéhoto hrdinu si divák nemôže zamilovať, a tak zostáva chladný, citovo nezaangažovaný, prípadne zmätený. Najmä ak si aj krásne prírodné scenérie nad morskou hladinou i pod ňou zachovávajú odstup, zostávajú citovo a často aj informačne prázdne, bezobsažné, samoúčelné a mrazivé. Publikum by mohol zaujať a strhnúť aspoň suverénny herecký výkon Audrey Tautou, keby mu režisér nechal aspoň trošku viac priestoru.
(zdroj: FOTO - FILM EUROPE)Dobrodruh s maskou
Salle nerozpráva klasicky štruktúrovaný príbeh o ceste neznámeho francúzskeho poručíka za celosvetovou slávou. Z Cousteauovej kariéry si vyberá niektoré momenty, kým iné len preletí alebo celkom ignoruje. Nevykresľuje komplexný psychologický portrét, no nerozpráva ani drámu manželského páru.
Rezignoval aj na výstižné charakterizovanie doby. Najviac priestoru majú Cousteauove vzťahy so synmi, no ani tento motív neprerastá do ústrednej témy. Prerod z bezstarostného koristníka na zapáleného ochrancu životného prostredia je nepresvedčivý. Rozprávač ho buď nezvládol, alebo naznačuje, že aj tento Cousteauov obrat bol len vypočítavou súčasťou jeho sebaprezentácie.
Podľa filmu Cousteau nebol v pravom zmysle slova ekológ ani cestovateľ, ani prírodopisec, ani oceánograf či zapálený vynálezca, konštruktér podmorských zariadení, neustále plný nápadov. Lenže autor svoj film nepostavil ani na demaskovaní a ukazovaní skutočnej tváre slávneho dobrodruha. Predstavuje ju len akoby mimochodom, úchytkom, nevdojak.
Stredobodom filmov Jacqua Yvesa Cousteaua, na ktorom sa zakladal ich svetový úspech, bol sám Jacques-Yves Cousteau. Škoda, že sa nestal aj stredobodom snímky Odysea, ktorá láka silnou témou, púta efektnými obrázkami, ale napokon zanechá diváka neuspokojeného, rozčarovaného, zmäteného a aj emocionálne rozpačitého. Nečudo, že ju na francúzsku národnú filmovú cenu César nominovali iba v jedinej kategórii – za zvuk.
