Na britských sociálnych úradoch nedávno pribudli špecialisti, ktorí majú na starosti prevenciu pred samovraždami. Toto keď sa kedysi právnik, dnes slávny scenárista PAUL LAVERTY dozvedel, hneď bral pero do ruky. Začal písať príbeh muža, ktorý práve prekonal infarkt - a ktorému po skúsenostiach so žiadosťou o podporu v núdzi hrozí druhý. Má pocit, že zákony o sociálnej pomoci sú v Británii napísané na štýl Hlavy 22 a úradníci robia všetko preto, aby ho z jej systému vypudili.
Drámu Ja, Daniel Blake zrežíroval legendárny Ken Loach, v nedeľu večer ju vyhlásili za najlepší britský film 2016. Nebolo to žiadne prekvapenie, tento sympatický obraz malého človeka, ktorý bojuje o svoju dôstojnosť, už zabodoval aj v Cannes, kde získal Zlatú palmu. A práve prichádza do našich kín.
S Paulom Lavertym sme sa rozprávali na festivale v San Sebastiane, kde zas s prehľadom získal cenu divákov. Úspešný scenárista nám vravel, že film Ja, Daniel Blake by sme pokojne mohli považovať za jeho autobiografiu. Aj on je veľký bojovník za slušnú spoločnosť, hoci to skrýva pod usmievavý prejav a pokojný temperament.
Nejako sa vám zmenila nálada. Naposledy ste o nezamestnaných nakrútili komédiu Anjelsky podiel, kde sa pila whisky, teraz ste prešli na smutný tón. Čo sa stalo?
"Asi že som nemal náladu sa smiať. Posledné roky som strávil tým, že som chodil na miesta, ktoré my v Británii voláme food banky a stretol som tam ľudí, čo stoja každý mesiac pred rovnakou voľbou: zaplatím si za teplo, alebo za jedlo? Je ich takých veľa a vôbec medzi nimi nie sú len nezamestnaní."
Pracujúci ľudia si nemôžu dovoliť jedlo?
"Nie takí, čo majú Zero hour contract. Vy na Slovensku možno taký výmysel nemáte, u nás je pomerne rozšírený. Zamestnávateľ vám nič negarantuje, žiadny pevný pracovný čas, to len vy musíte byť stále k dispozícii. Byť pripravený na to, že v pondelok vás zavolá na tri hodiny, v stredu na dve, v piatok na štyri, a že budúci týždeň sa možno neozve ani raz. Takí ľudia chodia do food banky tiež. A neverili by ste, aká kampaň sa proti nim rozpútala."
Proti ľuďom, ktorí nemajú na jedlo?
"Ja napríklad viem, že do food banky chodia chorí, postihnutí ľudia, alebo takí, ktorých postihlo nejaké nešťastie, alebo sa prosto rozviedli a poznamenalo to ich životnú úroveň. V spoločnosti však vzniká dojem, že len zneužívajú sociálny systém. Robil sa prieskum, z neho vyplynulo, čo si o nich ľudia myslia. Odhadujú, že medzi poberateľmi sociálnych dávok je 25 percent darmožráčov. A viete, ako je to naozaj? Takých je len jedno percento. To je reálny odhad tých, čo sociálny systém zneužívajú. Dokonca len necelé."
Kto je za tou kampaňou?
"To je politické rozhodnutie. V televízii vysielajú reportáže, ktoré by som nazval pornofilmom o chudobe. Vyhliadnu si v ňom tých najzraniteľnejších, ukazujú, aké majú tetovania, robia z nich alkoholikov. Strašné niečo. Ľudia si to zapamätajú. Sú potom schopní akceptovať reštrikčné opatrenia vlády, ktoré najviac poškodzujú nemohúcich ľudí, a zabudnú pritom na fakty. A fakty sú, že ekonomiku ohrozujú veľké spoločnosti. Počuli ste o prípade spoločnosti Apple v Írsku?"
Neplatila dane?
