Scenáristka seriálu 1890: Nemohli sme sa spoľahnúť na DNA vzorky a internet

Názov 1890 evokuje, že sa v tom roku čosi dôležité stalo. Popchlo vás pri tvorbe seriálu z histórie niečo konkrétne?

"S vyslovene konkrétnou udalosťou z tohto roku sme sa nestretli, zapodievali sme sa obdobím okolo neho vo všeobecnosti. Ten rok nás uvádza najmä do posledného desaťročia devätnásteho storočia, rešeršovali sme udalosti, ktoré sa vtedy udiali v oblasti Gemera aj celkovo v Rakúsko-Uhorsku."

Z akých prameňov ste čerpali?

"Zaujímavé informácie sme získali priamo z miestnych archívov. V jednom z dielov máme napríklad motív baníckeho povstania. Možno sme ho nestvárnili úplne verne, ale ide o udalosť, ktorou gemerská oblasť skutočne žila. V prvej epizóde sa zase spomínajú odchody ľudí do Ameriky, všetci vieme, že boli pre to obdobie príznačné. Niekedy sme našli veľmi kuriózne veci - napríklad obvinenie suseda z vlkodlactva. Aj také veci nás inšpirovali. Bol to vstup do sveta minulých období, s tým, že sme si ho trošku prispôsobili našej dramatickej potrebe a produkčným možnostiam. Chceli sme trocha zapôsobiť aj výchovne na mládež v tom, čomu sa možno až tak vo voľnom čase nevenuje."

Ako ste budovali charaktery detektívneho žánru?

"Príprava bola náročná a dlhá, scenáristi sa zapájali v rôznych fázach. Je to kolektívne dielo, na začiatku ktorého stál režisér s jednoduchým nápadom – nakrúcať na Betliari. Sama som veľký fanúšik detektívok aj trilerov, často obdivujem, ako náročne dokážu autori príbeh zauzliť. Teraz som si len potvrdila, aké zložité je dbať na logiku, vyšetrovacie postupy a zároveň udržoval diváka v napätí, vždy čosi odhaľovať, ale príliš veľa neprezrádzať. Hoci sme do stavby pridali aj množstvo iných žánrových ingrediencií, najväčšou výzvou bolo udržať práve kriminálnu rovinu a pritom dávať pozor na dobový rámec. Nemohli sme sa v roku 1890 spoľahnúť na DNA vzorky a internet."

Aký je rozdiel písať historicky inšpirovaný scenár oproti súčasnému, napríklad v seriáli Tajné životy?

"Pri Tajných životoch, na ktorých som spolupracovala, si autor sadne, píše dialógy a nemusí sa zaoberať tým, kde bude produkcia hľadať priestory. Tu ma to muselo zaujímať neprestajne, musela som sa držať v limitoch, ktoré sme si dohodli, najmä čo sa týkalo kaštieľa Betliar a jeho okolia, naň sme šili všetko. Zároveň sme chceli, aby bol obraz pestrejší, takže sme museli vyrážať aj do iných lokalít, ktoré ho mohli dotvoriť."

Čo znamenajú pre scenáristu priestorové a lokálne obmedzenia?

"Je to tak trochu dvojsečná zbraň, na jednej strane nevýhoda, na druhej inšpirácia, ako neuletieť a vedieť sa zmestiť sa do témy. Čím jej širšia, tým je to vzrušujúcejšie."

V dialógoch ostala aj čeština, hoci nejde o koprodukciu.

"Spojili sme príjemné s užitočným. Chceli sme v seriáli obsadiť skvelých českých hercov Stanislava Majera a Filipa Kaňkovského. Okrem toho, že dialógy jazykovo trochu okorenili, aj pripomínajú, že v danom období boli četníci alebo iné funkcie štátnej správy obsadené práve Čechmi."

Akú atmosféru pri nakrúcaní ponúkol Betliar?

"Vedeli sme sa na prácu sústrediť oveľa lepšie, ako keď herci prichádzajú v chvate z dabingu či z divadla, odohrajú a zase utekajú preč. Vybrali sme popri nových, neopozeraných tvárach aj známych hercov, často len v malých úlohách, ale prišli si ich zahrať s chuťou a veľmi si kostýmovú nakrúcačku užili. Atmosféra ich držala po celý čas, vymýšľali spolu, nerozptyľovali sa, ponúkli v textoch veľa nového."

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Gemerské kroniky ponúkli materiál na hororovú detektívku. Prichádza s ňou TV Joj Čítajte