Jeho meno nepoznalo veľa ľudí, ale on to tak chcel. Nepotreboval sa zverejňovať ani vytŕčať, pretože na to nemal povahu. Jeho fotografie, knihy a grafický dizajn však boli nesmierne krásne a pôsobivé a poznajú ich tisícky ľudí. Fotograf a grafický dizajnér Jakub Dvořák zomrel v nedeľu vo veku 47 rokov
Fotograf Jakub Dvořák: Na víne mi chutí príbeh Čítajte V Nitre vyštudoval slovenský jazyk a literatúru v kombinácii s výtvarnou výchovou, pretože odmalička ho to ťahalo ku kresleniu a fotografovaniu. „Mojimi najobľúbenejšími nástrojmi sú ceruzka Faber Castel veľkosti 0,7 mm a fotoaparát. Z lásky k nim som spolu s priateľmi založil v polovici 90. rokov grafické štúdio Pergamen a odvtedy skáčem od ceruzky ku kamere a naspäť,“ povedal pred pár rokmi v rozhovore denníku SME.
V prístupe k modernej digitálnej technike bol skôr konzervatívny, ale zvládol ju tak, že jeho fotografie sú dokonalé a len málokto to vedel lepšie. Jednoducho také museli byť, pretože fotil to, čo bolo v grafickom štúdiu treba: od produktových fotografií cez portréty, ilustračné fotografie až po náladové krajinky.
Tento typ tvorby je anonymný a verejnosť, tá zasvätenejšia, ho ako fotografa mohla spoznať až cez knihy jeho otca, historika a publicistu Pavla Dvořáka. Prvá až Piata kniha o Bratislave a Stopy dávnej minulosti 1-7 sú série kníh plné jeho fotografií a aj vďaka nim vyhrávali súťaže o Najkrajšiu knihu Slovenska a získali cenu UNESCO či Ministerstva kultúry.
Jakub Dvořák kvôli nim chodil po archívoch a depozitároch, hľadal a nachádzal historické artefakty a fotografoval ich tak, že opäť žiarili vo svojej kráse.
Týchto fotografií boli tisícky a výber z nich predstavil začiatkom minulého roka na výstave nazvanej Prvých sto miliónov rokov v Mestskom múzeu v Bratislave. Predtým mal ešte výstavu v Grécku, kde prezentoval fotografie slovenských vinohradov, čo bol výsledok práce pre niektoré vinárske značky.
Pre denník SME pripravil v roku 2015 tri špeciálne dvanásťstranové prílohy venované histórii: o neznámom Štefánikovi, Mor na Slovensku a Osudy sôch. Krása jeho fotografií vynikla aj napriek tomu, že vyšli na novinovom papieri a veľa ľudí ich má odložené dodnes.
Zákerná choroba sa ozvala v polovici minulého roka. Hoci prognóza bola nádejná, ukázalo sa, že liečba si s ňou neporadí a napokon v nedeľu, 12. februára, Jakub Dvořák, citlivý, usmievavý a veľmi príjemný človek, manžel a otec troch malých detí zomrel.
