Ian McEwan: Nutshell. Orechová škrupina (zdroj: Jonathan Cape, Penguin Random House UK, 2016)Rozprávač sa hneď na začiatku knihy posťažuje na stiesnenosť prostredia, v ktorom sa nachádza. Visí dolu hlavou a tú má vrazenú tam, odkiaľ sa, ak všetko pôjde podľa nemenného plánu prírody, vynorí o dva týždne na svetlo sveta.
Ruky a nohy sú skrížené, pritlačené k telu. Jediné, s čím sa môže hrať, je šnúra privádzajúca k nemu výživu. Vak, v ktorom sa s ťažkosťami otáča, je ako príliš tesná čiapka.
Vníma zvuky z okolitých potrubí, premenlivé hladiny látok, ktoré mu tvoria pohodu alebo diskomfort, každý pohyb svojho nosiča. Atypickým hrdinom sedemnástej knihy spisovateľa Iana McEwana je mysliaci a komunikujúci plod, blížiaci sa ku koncu tretieho trimestra svojho vývoja.
Hamlet zvnútra maternice
Nápad napísať príbeh z vnútromaternicového uhla pohľadu vraj autorovi dal rozhovor s vlastnou gravidnou nevestou.
Uvedomil si, že v miestnosti nie sú len oni dvaja, ale je tam prítomné aj nenarodené dieťa. Položil si otázku, aké by to bolo, keby fétus počul, čo si ľudia, nachádzajúci sa z vonkajšej strany maternice, hovoria. Čo by sa dialo, keby slovám aj rozumel a bol by schopný vyvodzovať závery, avšak bol by, samozrejme, bezmocný, bez možnosti čokoľvek vykonať, ovplyvniť.
Román sa volá Orechová škrupina (Nutshell). Nemyslí sa ňou len vnútro tela matky. Úvodný citát knihy je z hry Hamlet od Williama Shakespeara, v ktorom si dánsky princ povzdychne: „Ó, Bože, mohol by som byť spútaný v orechovej škrupine a považovať sa za kráľa nekonečného priestoru – keby nebolo mojich zlých snov.“
Aj dieťa, ktoré si pláva v privátnom mori plodovej vody, by malo krásne časy, keby ho z driemot nepreberali rozhovory jeho matky Trudy a strýka Clauda, odohrávajúce sa prevažne v posteli, „na incestných plachtách“, ako tomu svojím vyberaným jazykom zhnusený homunculus hovorí.
Bystrý čitateľ si z mien milencov rýchlo vyráta, o aké podobenstvo pôjde. Trudy je skrátená forma mena Gertrúda, Claude zasa variácia na meno Claudius. Tak sa volali matka a strýko princa Hamleta.
Princov otec, dánsky kráľ, sa stal, ako je chronicky známe, obeťou vraždy. Jeho brat a vrah Claudius sa oženil s kráľovnou vdovou a sám si privlastnil korunu. Každý maturant vie, ako to s nimi dopadlo. Náš rozprávač, akýsi Hamlet vo vývoji, bezmocne počúva, ako sa chystá vražda „polovice jeho genómu“, teda jeho otca Johna.
Vydesený rozprávač načúva
Príbeh nie je zasadený do hradu Elsinor, ale do neudržiavaného domu v Londýne, ktorý sa síce rozpadá, ale nachádza sa na takej prominentnej adrese, že jeho predajom by developer Claude, ktorému rapídne dochádza hotovosť, zarobil milióny libier. Problém je v tom, že majiteľom domu aj manželom Trudy je jeho brat, priemerne úspešný veršotepec a vlastník biedne prosperujúceho vydavateľstva poézie.
Manželstvo Trudy a Johna sa dostalo do hlbokej krízy, a ona dokázala toho dobráka, ktorý vie odcitovať tisíc poém spamäti, presvedčiť, aby jej dal priestor a odsťahoval sa do podnájmu, čo promptne využila na to, aby do noblesných georgiánskych ruín nakvartírovala milenca. Plod je nespokojný, pretože, ako vraví, rád by prispôsobil vonkajšie okolnosti svojmu genómu, mal teda pôvodný pár rodičov.
Keď sa ukáže, že manžel sa napriek odporu ženy chce vrátiť tam, kde mu to patrí, možno dokonca s novou partnerkou, v mysliach, z ktorých jedna je zaliata tehotenskými hormónmi a druhá chamtivosťou, vzklíči myšlienka na vraždu. Záľuba v ovocných smoothies s exotickými príchuťami sa má pre Johna stať osudnou. Chuť rozmrazovača v tom mixe nikto nespozná.
Dieťa, s uchom pritisnutým zvnútra na brucho matky, zdesene počúva. Už dávno vycítilo, že ho tam von nečaká žiadna láskavá náruč. Bolo počaté, keď sa už vzťah rodičov blížil ku koncu, nestojí oň matka, otec ani strýko, nikto naň neberie ohľady, nikto pre neho nemá pekné slovo, pripravenú čo len jedinú plienku.
Zato sa z neho stal prenatálny odborník na archívne vína, často pripitý, pretože matka sa bezohľadne a s chuťou nalieva aj počas gravidity. Tiež ho sústavne ohrozuje pohlavný orgán priapického strýka, jeho permanentná chuť na sex stále znamená potenciálnu katastrofu pre mäkkú lebku nenarodeného.
Mať niekoľkokrát denne Claudov úd lásky pár centimetrov od hlavy berie plod ako nebezpečenstvo pre svoju inteligenciu, možnosť prieniku strýkovej biohmoty cez ochranné membrány ako jed, ktorý by ho dostal na satyrovu mentálnu úroveň . Budúcemu človeku nie je cudzia zžieravá irónia.
Medzi láskou a nenávisťou
Fétus rozprávač je veľmi vzdelaný, pretože jeho matka Trudy má záľubu v počúvaní podcastov rôzneho druhu, tiež v knihách o sebazdokonaľovaní a v rozhlasovom vysielaní BBC, takže nenarodený už vďaka slúchadlám, ktoré používa jeho rodička, disponuje prehľadom o svetovej politike, umení, vede, histórii.
Zvládol by elegantný rozhovor o ničom na úrovni snobského príslušníka londýnskej vyššej strednej triedy. Vyhodnotenie stavu planéty, európskej cesty dole kopcom, či mutácii liberalizmu, v kombinácii s jeho budúcou životnou situáciou a blížiacou sa vraždou otca, mu nedodávajú na optimizme. Je zmietaný medzi láskou a nenávisťou k žene, ktorú potrebuje, miluje, ktorá však necíti nič, pre ktorú je ignorovanou príťažou na dobu určitú.
Oprávnene predpokladá, že ho ponúknu na adopciu. V zúfalstve sa dokonca aj pokúsi o samovraždu obesením na pupočnej šnúre, ale napokon zvíťazí pud sebazáchovy a zvedavosť, aké možnosti, chute a pohľady mu ponúka svet tam vonku.
Zmes kriminálneho príbehu, analýz súčasnosti, psychologickej drámy a banalít na úrovni šestákového románu je podaná s nadhľadom, sarkazmom. Z monológov nenarodeného na politické a spoločenské témy je zrejmé, že spisovateľ prezentuje svoje vlastné názory, ale túto potrebu sa mu nakoniec vždy podarí dostať pod kontrolu, takže kniha netrpí prílišným spomaľovaním deja.
Samozrejme, čitateľ musí byť ochotný uveriť, že v orechovej škrupine prenatálneho sveta je možné myslieť komplexne a vyvodzovať z vypočutého originálne závery. V tom prípade je však nutné uveriť aj starej povere, ktorá vraví, že dieťa všetko vie, ale zabúda to v momente narodenia.
Autorova zručnosť zabezpečuje, že sa čitateľ nenudí od prvej po poslednú stranu, hoci je zrejmé, čo sa musí stať a ako to dopadne. Napriek tomu, že je dospelými úplne ignorovaný, nevyspytateľný malý Hamlet drží ich osud vo svojich polopriesvitných ručičkách. V patričnej chvíli to dá najavo. Možno si zúčastnení nechtiac zahrajú aj kúsok z Lady Macbeth.
Nie je prekvapením, že sa kniha stala bestsellerom číslo jeden v novinách Sunday Times.
Ian McEwan: Nutshell. Orechová škrupina (Jonathan Cape, Penguin Random House UK, 2016)
