BERLÍN. Potlesk? Poľská režisérka Agnieszka Holland ho po premiére svojho nového filmu dostala. No zaplietli sa doňho aj piskot a bučanie. S morálne ambivalentným záverom, ktorý naznačoval, že pri ochrane prírody môžu zostať nepotrestané aj úkladné vraždy, sa na festivale Berlinale zjavne nestotožňovali všetci diváci.
Agnieszka Holland patrí medzi najväčšie svetové filmové hviezdy, meno si získala hlbokými morálnymi úvahami a je aj režisérkou minisérie Horiaci ker. Vo filme Cez kosti mŕtvych rozpráva o penzionovanej stavebnej inžinierke Janine Duszejkovej, nadšenej astrologičke a milovníčke prírody, ktorá sa usadí v poľsko-českom pohraničí. Na čiastočný úväzok učí v neďalekej škole angličtinu, ale zblížiť sa s miestnymi obyvateľmi je ťažké.
Väčšinu tvoria nadšení nemilosrdní poľovníci a všetci sa boja typickej postkomunistickej cirkevnej, úradníckej, policajnej aj kriminálno-podnikateľskej bandy, ktorá drží pevne spolu, ovláda všetko a rozhoduje o každom. A tak sa v lete - v zime poľuje bez ohľadu na sezónu na všetko, čo sa hýbe. Aj na Janinine psíky.
Cez kosti mŕtvych. (zdroj: BERLINALE)Netají vplyv Coenovcov
A potom začnú záhadne umierať poľovníci: bohatý krutý majiteľ líščej farmy, policajný šéf, starosta, farár…
