Pri Päťdesiatich odtieňoch temnoty si môžeme s chuťou odpľuť. Ale prečo vlastne?

Sedemnástky sa s červeňou v lícach na ňom chichúňajú, tridsiatničky sa delia na gangy, ktoré medzi sebou na život a na smrť nesúhlasia, štyridsiatničky ním opovrhujú, ale potajomky si ho pozreli. A muži, tí pri ňom vari len trpia.

Film Päťdesiat odtieňov sivej rozpútal v roku 2015 malé sexuálne inferno, v ktorom si každý našiel svoj kotol, pod ktorý podkuroval. Najľahšie bolo prikladať do ohňa tam, kde sa fundovane pojednávalo o tom, aká je táto erotická melodráma gýčom, rozprávkou pre frustrované matky, nevkusnou pikantnou romancou, ktorá pokazila režisérke Sam Taylorovej-Johnsonovej renomé.

Resumé: film zarobil 571 miliónov dolárov a vyhral päť Zlatých malín. Komerčný trhák, umelecký prepadák. Vlastne, hovoriť o akomkoľvek umení sa v tomto prípade ani nedá.

Kto si kopne viac a silnejšie

A máme tu dvojku, pokračovanie. Titulky recenzií sa opäť predbiehajú v tom, kto si viac kopne do autorky príbehu E. L. Jamesovej, jej manžela, ktorý prebral post scenáristu, a nového režiséra Jamesa Foleyho. Nešetria ich. V podstate na nich nenechajú nitku suchú.

Ich film trhajú na kusy. Nepýtajú sa, či môžu. Miestami to až bolí.