BRATISLAVA. Sexuálne násilie oslavuje, to domáce zase banalizuje. Potvrdzuje hlúpe mýty o ženskom orgazme, porno vydáva za erotiku.
Film Päťdesiat odtieňov sivej nesprevádzali priaznivé reakcie, ani jeho pokračovanie Päťdesiat odtieňov temnoty nemalo väčšie šťastie. Na prvý- aj druhýkrát vznikol dojem, že do kín vstúpil hlúpy erotický gýč.
Psychologička Hana Ševčíková si však nemyslí, že toto je prípad erotického filmu. Sexuálne scény považuje za naivné až infantilné a keby sme ich vraj vystrihli, zostala by - rozprávka. "Dobro a zlo je v ňom veľmi jasne rozdelené. To prvé zvíťazilo, to druhé bolo potrestané," hovorí. "Problémom je, že to víťazstvo prišlo veľmi lacno a bez boja."
Pri Päťdesiatich odtieňoch temnoty si môžeme s chuťou odpľuť. Ale prečo vlastne? Čítajte A pritom ten boj mohol byť celkom zaujímavý. Psychologička hovorí, že film Päťdesiat odtieňov temnoty načrtol vážnu tému.
Ak správne čítame náznaky, jeho hlavný hrdina bol v detstve týraný a v mladosti ho sexuálne zneužívala staršia žena. Ukázalo sa to, keď dospel: prejavili sa uňho sadistické sklony, ktoré vo vzťahoch so svojimi priateľkami nevedel potlačiť. Chce ich vlastniť a ponižovať.
Sadista a jeho princezná. (zdroj: OUTNOW)Kde urobili filmári chybu
"V tomto sa film nemýli, takéto traumy často vedú k nasilníckemu správaniu," hovorí Hana Ševčíková.
