BRATISLAVA. Sexuálne násilie oslavuje, to domáce zase banalizuje. Potvrdzuje hlúpe mýty o ženskom orgazme, porno vydáva za erotiku.
Film Päťdesiat odtieňov sivej nesprevádzali priaznivé reakcie, ani jeho pokračovanie Päťdesiat odtieňov temnoty nemalo väčšie šťastie. Na prvý- aj druhýkrát vznikol dojem, že do kín vstúpil hlúpy erotický gýč.
Psychologička Hana Ševčíková si však nemyslí, že toto je prípad erotického filmu. Sexuálne scény považuje za naivné až infantilné a keby sme ich vraj vystrihli, zostala by - rozprávka. "Dobro a zlo je v ňom veľmi jasne rozdelené. To prvé zvíťazilo, to druhé bolo potrestané," hovorí. "Problémom je, že to víťazstvo prišlo veľmi lacno a bez boja."
Pri Päťdesiatich odtieňoch temnoty si môžeme s chuťou odpľuť. Ale prečo vlastne? ČítajteA pritom ten boj mohol byť celkom zaujímavý. Psychologička hovorí, že film Päťdesiat odtieňov temnoty načrtol vážnu tému.
Ak správne čítame náznaky, jeho hlavný hrdina bol v detstve týraný a v mladosti ho sexuálne zneužívala staršia žena. Ukázalo sa to, keď dospel: prejavili sa uňho sadistické sklony, ktoré vo vzťahoch so svojimi priateľkami nevedel potlačiť. Chce ich vlastniť a ponižovať.
Kde urobili filmári chybu
"V tomto sa film nemýli, takéto traumy často vedú k nasilníckemu správaniu," hovorí Hana Ševčíková.